ČR si štátnym sviatkom pripomína Deň českej štátnosti

Praha 28. septembra (TASR) - Občania Českej republiky si Dňom českej štátnosti pripomínajú udalosť z roku 935, keď v Starej Boleslavi bol svojím bratom Boleslavom zavraždený knieža Václav. Niektoré staršie zdroje uvádzajú ako rok smrti sv. Václava 929.


Deň českej štátnosti, Svätý Václav, pripadá na 28. septembra a od roku 2000 je v ČR štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja.

Do roku 1951 bol sviatok svätého Václava pamätným dňom, v čase socialistického spoločenského poriadku v bývalom Československu sa udalosť o sv. Václavovi veľmi nepripomínala, konštatujú české zdroje.

Český knieža Václav I. sa narodil okolo roku 907 v Starej Boleslavi a bol synom kniežaťa Vratislava a jeho manželky Drahomíry. Tá bola dcérou kniežaťa z polabskoslovanského kmeňového zväzu Havolanov (Stodoranov).

Prarodičmi Václava I. boli prvý historicky doložený přemyslovský knieža Bořivoj I. a jeho žena svätá Ľudmila. Portál catholica.cz upozornil, že stará mama mu dala do života cennejšiu výbavu než vlastná matka. Naučila ho kresťanským zásadám, základom múdrosti a rozvahe.

"Václav vyspel ako panovník, ktorý ochránil český národ pred podmanením nepriateľmi, usiloval sa o mravné a kultúrne povznesenie Čiech a Moravy a dal dôkaz o rovnocennosti Česka s ostatnými krajinami Európy. Medzi jeho významné cnosti patrili silná vôľa, hlboká zbožnosť a mierumilovnosť. Svojím príkladom viedol ľud od vplyvov pohanstva ku kresťanskému životu," vyzdvihol catholica.cz.

Knieža Václav bol na dobu, v ktorej žil, veľmi vzdelaný a na svoj vek vynikal nielen ako politik a štátnik, ale preslávil sa aj zbožnosťou.

Aj svetské zdroje uvádzajú, že "časy Václavovej vlády už od počiatku charakterizovala jeho podpora kresťanskej cirkvi a ďalšiemu upevňovaniu moci Přemyslovcov v českých krajinách". To sa nepáčilo jeho bratovi Boleslavovi. Rozpútal sa bratský konflikt, ktorý viedol k pozvaniu Václava na vysvätenie kostola do Boleslavi. Tam bol český 28-ročný knieža Václav ráno 28. septembra 935 zavraždený.

Boleslav, zvaný Ukrutný, sa potom chopil moci. Dal vyvraždiť aj celé rodiny Václavových priaznivcov vrátane dojčiat, uvádza portál radio.cz. Po troch rokoch sa Boleslav za svoj čin kajal a už v roku 938 dal pozostatky svojho brata Václava previezť do Prahy a usiloval sa o jeho kanonizáciu. V roku 972 dal pri Prahe postaviť prvý kostol zasvätený sv. Václavovi.

Boleslav tak prispel ku vzniku svätováclavskej tradície, ktorá zohrala v českých národných dejinách významnú úlohu. Kult svätého Václava sa šíril už od konca 10. storočia. Iný zdroj však uvádza, že tento kult sa výrazne začal prejavovať od druhej polovice 11. storočia. Svätec najskôr reprezentoval a ochraňoval panovnícku dynastiu a neskôr sa stal patrónom ľudu Čiech a Moravy.

Meno Václav sa postupne začalo chápať ako synonymum pre Čechy a českú korunu. Sv. Václav patrí medzi najobľúbenejších českých svätých a ide o osobnosť, ktorá zohrala dôležitú úlohu v emancipácii českého štátu a dynastie rodu Přemyslovcov v rámci kresťanskej Európy.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR