Čo je tyristor?

Princíp činnosti tyristora

Smer vedenia tyristora je od anódy (A) ku katóde (K). Polarizácia krajných spojov je v priamom smere a polarizácia stredných spojov je v spätnom smere, pokiaľ má anóda kladný potenciál voči katóde. Tyristor začne viesť napätie len vtedy, keď sa na hradlo (G) privedie prúd. Keď sa na túto elektródu privedie kladný potenciál, spustí sa vedenie diódy. Tento časový okamih - nazývaný zapálenie alebo zapnutie - spôsobuje úplnú vnútornú kontrolu všetkých troch elektród.

Typy tyristorov

Tyristory možno rozdeliť na komponenty:

- obojsmerné,

- asymetrické,

- riadené,

- elektrostatické a iné.

Tyristorové aplikácie

Tyristory sa používajú v mnohých aplikáciách, napríklad ako usmerňovače striedavého/jednosmerného prúdu pre výkonové obvody alebo regulátory fázového uhla. Majú mnoho výhod oproti iným polovodičovým zariadeniam, ako sú napríklad diódy, vďaka svojej prirodzenej schopnosti ľahko sa zapínať za normálnych podmienok (vysoký úbytok napätia v priamom smere). Všetky tieto vlastnosti robia z tyristorov nepostrádateľné komponenty v priemyselných zariadeniach. Ako spínacie prvky hrajú dôležitú úlohu v elektrotechnike od domácich spotrebičov až po komunikačné siete, kde sa vyžaduje rýchle spínanie. Prvé tyristory vyrobila spoločnosť General Electric v 50. rokoch 20. storočia a stále sa vyrábajú vo veľkých množstvách.

Najbežnejšie aplikácie tyristorov:

- Spínacie zariadenia, napr. tyristorové ventily alebo triaky

- Meniče (AC/DC)

- Osvetľovacie systémy, najmä stmievače; v súčasnosti ide o najbežnejšie použitie tyristorov. Tyristor možno nájsť ako spínače svetla v domácnostiach po celom svete, pretože umožňujú plynulé nastavenie rôznych úrovní bez problémov s blikaním, ktoré by mohli spôsobiť iné metódy spínania, ako sú mechanické spínače a relé s vyššími rýchlosťami spínania.