Človek ťažko spočíta všetky výtvarné vášne Ivana Popoviča

Bánovce nad Ondavou/Bratislava 15. októbra (TASR) – Ivan Popovič je všestranne zameraný umelec. Je popredným slovenským výtvarníkom, karikaturistom, ilustrátorom, grafikom, režisérom a scenáristom animovaných i dokumentárnych filmov. Popri tom píše knihy (aj pre deti) a veľa cestuje. Patrí k zakladateľským osobnostiam slovenského animovaného filmu. Podľa výtvarníkovho priateľa Borisa Filana je Ivan Popovič najvšestrannejší slovenský výtvarník. "Málokto vie, že je aj vynikajúci maliar. Vo svojom čarodejnom ateliéri robí ako mág zázraky, na ktoré sa dobre pozerá. Nikdy nehovorí, nedá sa, vždy nájde riešenie, smer. Je to kúzelník" Dnes Ivan Popovič oslavuje svoje sedemdesiate narodeniny.


Detský divák je chytrejší

Popovič sa venuje predovšetkým detskému divákovi a čitateľovi. "Myslím, že to je asi to najlepšie, čo ma napĺňa, pretože detský divák je chytrejší než dospelý. Dospelý sa časom opotrebováva a má iné záujmy, ale dieťa je otvorené, je čisté. V každom z nás neustále drieme dieťa a je potrebné, aby sme si to uvedomovali a zachovali".

Pred pár dňami (11. októbra) bol na Bienále animácie Bratislava ocenený za dlhoročnú tvorbu. V rámci tohto 12. medzinárodného festivalu animovaných filmov pre deti je v Zičiho paláci do konca októbra inštalovaná výstava Kreslené svety. Ide o prierez jeho celoživotnej animovanej tvorby, ktorú vytvoril od roku 1964 v spolupráci so Slovenskou filmovou tvorbou, Slovenskou televíziou i vo vlastnej produkcii.

Detstvo pod Tatrami

Ivan Popovič sa narodil 16. októbra 1944 v Bánovciach nad Ondavou. Detstvo prežil pod Tatrami v Kežmarku. V roku 1962 ukončil štúdium geografie a kartografie na Vyššej priemyselnej škole stavebnej a zememeračskej v Košiciach. Spočiatku pracoval ako kreslič v Kartografickom ústave v Modre-Harmónii, v rokoch 1963-1966 bol redaktorom vydavateľstva Smena. Od roku 1966 tvorí v slobodnom povolaní v Bratislave.

Venuje sa aj próze

Ako prozaik sa Ivan Popovič uviedol knihami Ezra (1971) a Žena cez palubu, ktorú však v roku 1972 zošrotovali. Ironicky odľahčenou rekapituláciou uplynulého komunistického obdobia je jeho próza Utešiteľ žien (1994), jej voľným pokračovaním je zbierka humorne ladených próz a grotesiek Mejdan (2000). V roku 1996 mu vyšla kniha úvah a fejtónov 100+1 deň Ivana Popoviča. Je autorom knihy príbehov Mať tak o koliesko viac! (2001). Spolu s bratom Vladimírom vydali knihy pre deti Keď si doma sám (1969), A ja sa volám Klinček! (1984). Pre deti vytvoril leporelá Kedy nás má naša mama rada, Hra na maľované líčka, omaľovanky Hlavičkove rozprávky, ilustroval učebnice Slovenský jazyk pre 2. a 5. ročník základných škôl.

Scenárista a režisér

Ivan Popovič je scenárista i režisér mnohých animovaných filmov a televíznych scenárov (viac ako 130): Pinguin (1965), Socha (1969), O slniečku, čo nechcelo ráno vstávať (1970), Hlavičkové rozprávky (1974–1975), Panpulóni (1976), Narodeniny 2001 (1977) a i. Svoje animované filmy prezentuje na medzinárodných festivaloch (Francúzsko Annecy 2002, 2007). Patrí k zakladateľským osobnostiam slovenského animovaného filmu. Pričinil sa o vznik Štúdia animovaných filmov (1965), stál pri vzniku Oddelenia animovaného bábkového filmu v rámci Slovenskej filmovej tvorby.

Cestovateľ

Svoju cestovateľskú vášeň tento svetobežník s nehasnúcim humorom zvečnil v dokumentárnych filmových rozprávaniach z ciest po Južnej Amerike, Ázii a Blízkom východe: Pohľadnica z Číny (1983), cestopisný seriál Ďaleko je blízko (1989), Pod strechou sveta (1998) a i. Jeho ilustrácie, obrázky i karikatúry nájdeme v mnohých knihách, ktoré sám nenapísal (Magdalénka a škriatkovia 2013, Ako písať a komunikovať – Vademecum začínajúcich vedeckých a pedagogických pracovníkov 2011, Farebné rozprávky 2009 a i). Prezentoval ich tiež na mnohých výstavách doma i v zahraničí. Podieľal sa na vzniku dvoch galérií v Bratislave. Pracuje v reklame, designe a navrhuje plagáty.

I. Popovič hosťom v talkshow

Keramikár a všeličo ďalšie

Popri tom všetkom sa venuje keramike a príležitostne aj monumentálnej tvorbe. Spolupracoval so Slovenským rozhlasom, pre ktorý pripravil niekoľko publicistických relácií. V roku 2003 zorganizoval v Medzinárodnom dome umenia pre deti Bibiana v Bratislave výstavu s názvom Tajomné odkazy - Mysterious Message, na ktorej poodhalil verejnosti dovtedy neobjasnené obrazce v podobe veľkorozmerných fotografií a piktogramov pochádzajúcich z Peru, Čile, USA, Austrálie, Veľkej Británie, Španielska a iných krajín.

Je známy aj tým, že nakreslil a natočil videoklip k piesni Mäsíčko pre speváka Petra Lipu. Navrhol odznaky a plakety jubilejného 45. ročníka stretnutia Rysy 2001.

V marci 1995 Ivana Popoviča za jeho tvorbu ocenila Rada Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska. V decembri 2011 získal Cenu Ľudovíta Fullu za nadčasovú ilustračnú tvorbu pre deti a mládež. V roku 2012 získal prémiu Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu v kategórii animovaná tvorba. Tento rok získal na Kremnických gagoch cenu za celoživotné dielo.

"Myslím, že vo všetkom čo robím, či sú to písačky, výtvarné veci, či sú to filmy, obrázky, všade je tým pojítkom humor. Je to, myslím, to najdôležitejšie, čo vôbec je. Človek, keď sa narodí, vie hneď plakať. Ale naučiť sa smiať, k tomu vedie dlhá cesta", hovorí o svojej tvorbe Ivan Popovič.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR