|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 20.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Dagmara
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. júna 2009
Clintonová nahnevala Peking
Čína vyjadrila vo štvrtok "hlboké znepokojenie" v súvislosti so žiadosťou americkej ministerky Hillary Clintonovej, aby krajina zverejnila mená ľudí, ktorí zahynuli pred dvadsiatimi rokmi pri zásahu ...
Zdieľať
PEKING 4. júna (WEBNOVINY) - Čína vyjadrila vo štvrtok "hlboké znepokojenie" v súvislosti so žiadosťou americkej ministerky Hillary Clintonovej, aby krajina zverejnila mená ľudí, ktorí zahynuli pred dvadsiatimi rokmi pri zásahu bezpečnostných síl na pekinskom Námestí nebeského pokoja. "Toto vyhlásenie bez akéhokoľvek reálneho základu obviňuje čínsku vládu. Vyjadrujeme nad tým hlboké znepokojenie," vyhlásil v Pekingu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Čching-kang. Hovorca neviedol, v čom sú Clintonovej obvinenia nepodložené. Čína oficiálne priznáva, že pri zásahu proti demonštrantom na Námestí nebeského pokoja zahynulo 241 ľudí. Podľa opozície bolo obetí niekoľko tisíc.
Clintonová v stredu Čínu vyzvala, aby konečne po 20 rokoch zverejnila mená osôb, ktoré pri zásahu zahynuli a ktoré sú od neho nezvestné, ako aj mená tých, ktorých stále za účasť na vtedajších nepokojoch väzní. "Čína, ktorá zaznamenala enormný ekonomický pokrok a právom sa uchádza o pozíciu svetového lídra, by mala otvorene pomenovať temné udalosti svojej minulosti a poskytnúť verejnosti zoznamy mŕtvych, zadržaných a nezvestných," vyhlásila šéfka americkej diplomacie. "Peking by si mal dokázať uctiť pamiatku tohto dňa tým, že bude rovnakú dôležitosť, akú pripisuje ekonomickým reformám, pripisovať aj dodržiavaniu ľudských práv, vláde zákona a demokratickému vývoju," dodala Clintonová.
Masakra na Námestí nebeského pokoja sa odohrala 4. júna 1989 a znamenala koniec snáh demokraticky zmýšľajúcej časti čínskej spoločnosti o reformu komunistickej štátnej mašinérie. Zásahu predchádzalo šesť týždňov demonštrácií, pričom počas nich málokto tušil, že sa režim s demonštrantami poráta až takto ostro. V istých chvíľach to skôr vyzeralo, že systém, proti ktorému študenti protestovali, sa zrúti alebo aspoň podstúpi reformy. Napríklad vtedy, keď čínska štátna televízia naživo vysielala diskusiu medzi premiérom a vodcom demonštrantov, alebo počas návštevy prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, od ktorého si demonštranti sľubovali podporu. Rok 1989 znamenal koniec komunistickej diktatúry vo väčšine krajín vtedajšieho východného bloku. Čína však aj 20 rokov po týchto udalostiach zostáva verná komunistickým ideálom a rovnako ako vtedy ich presadzuje nedemokratickými a násilnými metódami.
Opozične zmýšľajúci Číňania si 20. výročie zásahu proti študentom pripomínajú bielym odevom. Skrytú formu protestu museli zvoliť pre to, že o udalosti, ktorá zhrozila celý svet, nie je v Číne ani po dvoch desaťročiach dovolené hovoriť.
SITA_AFP
Clintonová v stredu Čínu vyzvala, aby konečne po 20 rokoch zverejnila mená osôb, ktoré pri zásahu zahynuli a ktoré sú od neho nezvestné, ako aj mená tých, ktorých stále za účasť na vtedajších nepokojoch väzní. "Čína, ktorá zaznamenala enormný ekonomický pokrok a právom sa uchádza o pozíciu svetového lídra, by mala otvorene pomenovať temné udalosti svojej minulosti a poskytnúť verejnosti zoznamy mŕtvych, zadržaných a nezvestných," vyhlásila šéfka americkej diplomacie. "Peking by si mal dokázať uctiť pamiatku tohto dňa tým, že bude rovnakú dôležitosť, akú pripisuje ekonomickým reformám, pripisovať aj dodržiavaniu ľudských práv, vláde zákona a demokratickému vývoju," dodala Clintonová.
Masakra na Námestí nebeského pokoja sa odohrala 4. júna 1989 a znamenala koniec snáh demokraticky zmýšľajúcej časti čínskej spoločnosti o reformu komunistickej štátnej mašinérie. Zásahu predchádzalo šesť týždňov demonštrácií, pričom počas nich málokto tušil, že sa režim s demonštrantami poráta až takto ostro. V istých chvíľach to skôr vyzeralo, že systém, proti ktorému študenti protestovali, sa zrúti alebo aspoň podstúpi reformy. Napríklad vtedy, keď čínska štátna televízia naživo vysielala diskusiu medzi premiérom a vodcom demonštrantov, alebo počas návštevy prezidenta Sovietskeho zväzu Michaila Gorbačova, od ktorého si demonštranti sľubovali podporu. Rok 1989 znamenal koniec komunistickej diktatúry vo väčšine krajín vtedajšieho východného bloku. Čína však aj 20 rokov po týchto udalostiach zostáva verná komunistickým ideálom a rovnako ako vtedy ich presadzuje nedemokratickými a násilnými metódami.
Opozične zmýšľajúci Číňania si 20. výročie zásahu proti študentom pripomínajú bielym odevom. Skrytú formu protestu museli zvoliť pre to, že o udalosti, ktorá zhrozila celý svet, nie je v Číne ani po dvoch desaťročiach dovolené hovoriť.
SITA_AFP