19. novembra 2019
Na snímke horný rad zľava macedónsky premiér Zoran Zaev, premiérka Srbska Ana Brnabičová, premiér Bosny a Hercegoviny Denis Zvizdič, albánsky premiér Edi Rama, premiér Čiernej hory Duško Markovič a kosovský Chargé d’Affaires Arber Vllahiu. Dolný rad zľava: predseda vlády SR Peter Pellegrini, poľský premiér Mateusz Morawiecky, český premiér Andrej Babiš a maďarský premiér Viktor Orbán počas stretnutia premiérov krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a západného Balkánu v Prahe 12. septembra 2019. Foto: TASRBrusel 19. novembra (TASR) - Krajiny Európskej únie sú rozdelené z hľadiska reformy procesu týkajúceho sa rozširovania Únie o krajiny západného Balkánu. Túto situáciu v utorok potvrdili aj rokovania európskych diplomatov na Rade EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli.
Potom, ako Francúzsko v októbri na Rade ministrov a následne aj na summite EÚ zablokovalo spustenie prístupových rokovaní so Severným Macedónskom a Albánskom, vláda v Paríži pripravila nový metodický návrh, podľa ktorého by mal prístupový proces postupovať.
Týždenník Politico spresnil, že Francúzsko chce upustiť od metódy 35 prístupových kapitol, v rámci ktorých kandidátske krajiny preberajú legislatívu EÚ, a nahradiť ich metódou siedmich etáp. Počas nich uchádzači o členstvo postupne preberú štandardy a normy EÚ, budú dodržiavať zásady právneho štátu a základné práva, pričom bude existovať klauzula o "reverzibilite", čiže o zmrazení prístupového procesu, ak sa kandidátska krajina odkloní od európskych hodnôt.
"
Francúzsko predložilo nový metodologický návrh," uviedla podľa tlačovej agentúry AFP francúzska ministerka pre európske záležitosti Amélie de Montchalinová po príchode do Bruselu. Zároveň vyjadrila nádej, že sa k francúzskemu návrhu pripojí aj Dánsko a Holandsko.
Na druhej strane však fínska ministerka pre európske záležitosti Tytti Tuppurainenová, ktorá v mene predsedníckej krajiny v Rade EÚ šéfuje rokovaniam diplomatov, odkázala, že francúzsky návrh nie je na programe utorňajších debát.
"
Je dobré, aby členské štáty mali vlastné návrhy," skonštatovala Tuppurainenová. Ako však dodala, treba si počkať, kým začne pracovať nová Európska komisia a potom vznikne priestor na takéto debaty. Nová exekutíva EÚ by mala začať fungovať od 1. decembra.
Blízko k návrhom z Paríža má aj skupina šiestich členských krajín EÚ, vrátane Slovenska. Pre TASR to potvrdili nemenované diplomatické zdroje.
Rakúsko a päť ďalších krajín - Česká republika, Poľsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko - podpísali spoločný list, v ktorom naznačili, že sú pripravení premýšľať o reforme procesu rozširovania.
"
Týchto šesť krajín vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrhy založené na postupe, ktorý prinesie viac výsledkov, a majú teda víziu podobnú tomu, čo už bolo navrhnuté," povedala De Montchalinová.
Členské krajiny EÚ a nová Európska komisia by sa mali názorovo zjednotiť v otázke spôsobu ďalšieho rozširovania Únie ešte pred mimoriadnym summitom v Záhrebe (6.-7. mája 2020), na ktorom sa stretnú prezidenti a premiéri krajín EÚ a šiestich kandidátskych krajín zo západného Balkánu (Albánsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Kosovo, Severné Macedónsko a Srbsko). Výsledkom summitu by mala byť dohoda o efektívnejšom postupe pri rozširovaní EÚ.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR