Clementisov portrét kvádrom do katedrály nášho sebavedomia

BRATISLAVA 19. septembra (WEBNOVINY) - Odhalenie portrétu Vladimíra Clemetisa na pôde ministerstva zahraničných vecí považujem za kváder do stavby katedrály slovenského sebavedomia a budovania štátnej tradície, uviedol dnes podvečer slovenský premiér Robert Fico. Na slávnosti bol prítomný minister zahraničných vecí SR Ján Kubiš i primátor Clementisovho rodného mesta Tisovec Peter Mináč. Autorom Clementisovho portrétu je akademický maliar Robert Jančovič. Clementisova plastika sa pridala k portrétom významných slovenských diplomatov, akými boli Milan Rastislav Štefánik, Štefan Osuský a Juraj Papánek.

Slovenská republika má za povinnosť budovať svoju vlastnú štátnu tradíciu, ktorá sa musí stať súčasťou práve všetkých ministerstiev a ministrov, uviedol Fico a dodal, že je hrdý na Alexandra Dubčeka, ktorý ako výkričník svedomia hodiny čakal v predsieni bývalého československého prezidenta Antonína Novotného, kým nevybavil Clementisovu rehabilitáciu. Clementis bol komunistom, ktorého zavrhla vlastná strana za jeho otvorenú kritiku sovietskej invázie do Fínska alebo sovietsko-nemeckého paktu Molotov-Ribentrop o neútočení tesne pred začiatkom druhej svetovej vojny. Kubiš uviedol, "že naša história bola zložitá, ale budeme sa znej učiť, budeme na nej stavať, aby sa história nemohla opakovať. Dodal, "že história slovenskej diplomacie sa nezačína 1. januára 1993. Nemôže mať dobrú budúcnosť ten, kto chce vygumovať a zavrhnúť svoju históriu a minulosť, ktorá bola mnohokrát kontroverzná."

Vladimír Clementis sa narodil 20. septembra 1902. Bol slovenským štátnikom, diplomatom, právnikom a prekladateľom, ktorý bojoval za sociálne a národné práva Slovákov. V rokoch 1945-1948 pôsobil ako štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí Československej republiky (ČSR) a v rokoch 1948-1950 bol ministrom zahraničných vecí ČSR. V roku 1938 rečnil v Paríži pred 25-tisícovým davom, ktorý skandoval podporu Československu proti Hitlerovi. Na znak solidarity Clementisa objala indická politická legenda Džavaharlár Nehrú, ktorý sa významne zapojil do hnutia za nezávislosť Indie. Na Kernovom dome na Hviezdoslavovom námestí je pamätná tabuľa so svedectvom, že tam rokovali Clementis, Nehrú a jeho dcéra Indira Ghándí. Do Bratislavy prišli 20. augusta 1938, aby sa o deň neskôr zúčastnili v Pezinku na manifestácii proti fašizmu. Clementis zomrel 13. decembra 1952 v Prahe

SITA