Clawed Forehead sa predstavia v bratislavskom Randále

Bubeník Clawed Forehead Jakub Špiřík v rozhovore približuje začiatky kapely a hovorí o jej ďalších plánoch.BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) - Brnianska alternatívna rocková kapela Clawed Forehead si v priebehu posledných mesiacov prešla výraznou zmenou.


Bývalú speváčku Terezu Malú totiž po dvoch rokoch nahradil Iránec Soheil Shadloo. Už začiatkom roka 2015 však formácia vydala dlho očakávaný tretí album My Domain a v utorok talentovaní hudobníci vyrazili na turné, počas ktorého v priebehu dvoch mesiacov plánujú navštíviť sedem miest v Česku i na Slovensku.

Vo štvrtok si zahrajú i v Bratislave, kde sa po prvý raz na jednom pódiu stretnú so slovenskou alter-stoner rockovou formáciou Millhouse. Bubeník Clawed Forehead Jakub Špiřík v rozhovore pre agentúru SITA približuje začiatky kapely a hovorí o jej ďalších plánoch.

Ako vaša kapela vznikla?
Clawed Forehead vzniklo tak, že sa zakladajúci členovia stretli v jednom brnianskom orchestri (Mladí brněnští symfonikové) a chceli vyskúšať hrať trochu niečo iné a nie len vážnu hudbu. Ako prvá inšpirácia a zdroj coverov sa samozrejme ponúkala fínska Apocalyptica, ktorá tiež začínala hraním prevzatých piesní.

Najprv ste odohrali spolu koncert a až potom ste založili kapelu...
Áno, až po tom koncerte sa vymyslel názov a začali sme sa nazývať kapela.

Podľa čoho ste si vyberali názov?
Názov vznikol tak trochu z nepodarenej slovnej hračky čelo vs. cello. V češtine to znie rovnako, ale v angličtine bohužiaľ forehead neznamená violoncello... Clawed alebo poškrabaný má vyjadrovať, že s tým cellom nie je niečo v poriadku a hrá sa naňho inak než v klasickej hudbe. Takže takto vzniklo Poškrabané čelo.

"V histórii Clawed Forehead sa už vystriedal celý rad hudobníkov, nie len speváčok. Jedným z dôvodov je, že sme mladí hudobníci, ktorí ešte len hľadajú nejaké to svoje miesto vo svete a s tým sa samozrejme menia i priority. Kapela je zároveň všeobecne veľký "žrút" času."

Spočiatku ste hrali covery známych kapiel, až neskôr ste prešli k vlastnému repertoáru. Priblížte svoju tvorbu. Čo vás ovplyvňovalo?
Inštrumentálne covery sme hrali práve kvôli už zmieňovanej inšpirácii Apocalypticou. Postupom času sme prešli na vlastné inštrumentálne piesne, pridali sa bicie a potom i spev (de facto rovnako ako práve u Apocalpyticy, ale naša hudba sa sama o sebe trochu líši). Autorská hudba sa vyvíjala a menila podľa toho, kto ju písal. Na začiatku to bol Pavel Čadek, ktorý s nami už nehrá, ten sa nechal inšpirovať hlavne vážnou hudbou. Inšpirácia vážnou hudbou pokračovala i v skladbách Michala a Lukáša. Stále sa však naša hudba blížila povedzme k nejakému progresívnemu rocku a metalu. Po určitom čase v kapele som začal písať pre Clawed Forehead ja a nastalo obdobie, kedy se pridal i spev, pretože som začal písať okrem textov i linky pre spev. Na rozdiel od chalanov nie som natoľko "zasiahnutý" vážnou hudbou a moja inšpirácia pochádza zo všetkého, čo počúvam (prakticky všetko od hip-hopu, cez džez, zahraničný folklór až po black metal) a texty sú väčšinou moje duševné výplachy. Pred pol rokom prišiel Soheil a priniesol tiež "svoju trošku do mlyna" v podobe vlastných perzských rockových skladieb. Č osa týka štýlu alebo žánru bolo Clawed Forehead vždy ťažké zaradiť, a to nie len kvôli hudbe, ale aj nástrojovému zloženiu. V poslednej dobe sme sa však zhodli, že tomu budeme hovoriť alternatívny rock.

V akých jazykoch ste zatiaľ hrali a v akých hráte dnes? Dohovoríte sa aj po perzsky?
Väčšina textov dnes i predtým je v angličtine, ale máme jednu skladbu s názvom Ničím v češtine. Dôvodom prevahy angličtiny je hlavne to, že keď píšem nejakú hudbu a pospevujem si do toho melódiu, tak mi napadajú skôr anglické slová než české (zvaľujem vinu na to, že českú scénu veľmi nepočúvam – napriek tomu ale mám niekoľko obľúbených českých kapiel). V češtine píšem skôr poéziu. Inak všetky Soheilove skladby sú v jeho rodnej perzštine. Nikto z kapely okrem neho perzsky nevie, ale je to krásny jazyk. Na druhú stranu Soheil sa teraz len učí po česky, takže na skúškach spolu hovoríme po anglicky.

"Méta je stanovená a bude stále rovnaká, a to robiť kvalitnú hudbu, za ktorú sa nebudeme hanbiť."

Ako vnímate hudobné súťaže? Vďaka jednej z nich - Skutečná liga - ste sa dostali do širšieho povedomia. Tento rok zas súťažíte v Hard Rock Rising...
Súťaže berieme ako dobrú príležitosť sa zviditeľniť a zahrať si na miestach, kde by sme si normálne zahrať nemohli. Nejde nám o to vyhrať, ale aspoň to skúsiť.

Od roku 2011 sa vystriedali v kapele dve speváčky, v novembri vás opustila Tereza Malá a na jej miesto sa postavil Soheil Shadloo z Iránu. Prečo Tereza odišla?
V histórii Clawed Forehead sa už vystriedal celý rad hudobníkov, nie len speváčok. Jedným z dôvodov je, že sme mladí hudobníci, ktorí ešte len hľadajú nejaké to svoje miesto vo svete a s tým sa samozrejme menia i priority. Kapela je zároveň všeobecne veľký "žrút" času. Práve z tohto dôvodu odišla i Terka.

Ako ste sa skontaktovali so Soheilom? Ako sa dostal k hudbe a čo ho motivovalo k tomu s vami hrať? Čo sa odvtedy zmenilo?
So Soheilom sme sa stretli úplnou náhodou, pretože sa nasťahoval k cellistovi Michalovi do podnájmu, a tak prišiel i k Clawed Forehead. Zistil, že jeho spolubývajúci má kapelu a chcel si ju vypočuť. Zapáčili sme sa mu tak, že nás prizval k nakrúcaniu dokumentu BBC o jeho osobe. Jediné, čo sa zmenilo, je samozrejme spev. Teraz máme v kapele mužský hlas, v ktorom silno cítiť orientálno.

Prečo BBC nakrúcala dokument o Soheilovii? Ako prebiehalo nakrúcanie?
So Soheilom už ten istý režisér z BBC Persian nakrúcal jeden krátky spot o Soheilovom pobyte v Gruzínsku, tento dokument bol také rozšírené pokračovanie. Nakrúcanie bolo samozrejme veľmi profesionálne, točilo sa v novom brnianskom Sono Centre, ktoré je úžasné. Užili sme si svojich päť minút slávy dosýta.

Hrali ste na viacerých veľkých festivaloch a koncertoch v Česku a absolvovali ste veľa vystúpení i v zahraničí. Publikum i kritika v Česku vás prijali s nadšením. Ako vnímate váš úspech na domácej pôde? Chceli by ste preraziť aj v zahraničí?
Za akékoľvek pozitívne ohlasy sme samozrejme veľmi vďační (berieme i tie negatívne - všetkým sa páčiť nemôžeme) Ak ide o konštruktívnu kritiku, tak sa snažíme stále zlepšovať a vylepšovať náš zvuk a vystupovanie.
Určite by sme si chceli zahrať v zahraničí a dostať sa tam nejako do podvedomia. Ale to je zasa skôr dlhodobejší plán.

Ako často koncertujete na Slovensku?
Na Slovensku hráme pomerne často, každý rok niekoľko koncertov (hlavne v Bratislave - tá je blízko Brna).

Základ vašej hudby tvoria dve violončelá, husle, spev a bicie. Aké ďalšie nástroje môžu diváci na vašich koncertoch počuť?
V súčasnej dobe berie na niektoré pesničky Soheil do ruky akustickú alebo basovú gitaru. Ja v jednej skladbe hrám na írskej flaute. Snažíme sa pre sviežosť nášho setu čas od času, pieseň od piesne, pridať nejaký nový zvuk.

"Na koncertoch sa nám hrá vždy skvelo. Aj keď klub nie je práve preplnený, ľudia dokážu vytvoriť super atmosféru a po koncerte sa s nimi vždy skvelo porozprávame."

Máte radšej akustické koncerty alebo nazvučené?
Pri akustických koncertoch som najviac zasiahnutý ja, pretože namiesto bicích mám len cajón. Osobne mám rád ako akustické, tak i nazvučené koncerty. Obe nastavenia majú svoje kúzlo. Keď však na to príde, tak celá bicia súprava je pre mňa atraktívnejšia…

Predstavte svoj nový album My Domain.
Na albume My Domain môžu fanúšikovia nájsť dvanásť autorských skladieb. Dve inštrumentálne napísal cellista Lukáš, ostatné so spevom som napísal ja, vrátane textov. Skladby na My Domain sú temnejšieho alebo smutnejšieho charakteru, samozrejme sú medzi nimi aj piesne rýchlejšie a agresívnejšie a niektoré zasa pomalšie, baladické (cca pol na pol). V polovici skladieb cítiť azda moju inšpiráciu v severskom alebo slovanskom folku, ale určite som to nenazýval folk metal. Tematicky, čo sa týka textov, ide o akúsi dokumentáciu niektorých udalostí, ktoré som za posledné 4 roky prežil. Nerád však v textoch hovorím všetko priamo a radšej to obaľujem do lyrickejšej formy a do metafor, takže sú napokon možné rôzne interpretácie. Celkom ma potom baví počúvať, ako si niektorí moje texty interpretujú. Špeciálna je určite posledná skladba Phlegmatic State. Ide o prepracovanú verziu piesne z predchádzajúceho albumu Promise of Morrow. Na albume My Domain ju hráme s dvomi gitarami a cellom a jednu časť spievam i ja. Keď si ju teraz po cca roku a pol vypočujem a počujem sám seba, keď som sa ešte len učil spievať, chytám sa za hlavu. Ale na druhú stranu je to záznam alebo dokument z určitej doby..

V rámci turné budete album krstiť. Kedy a kde sa krst uskutoční? Máte už vybratého krstného otca/mamu?
Krst nášho albumu sa uskutoční vo štvrtok 5. marca v brnianskom klube Melodka. Každého, kto sa bude vyskytovať v tom čase v Brne a okolí, srdečne pozývame! Krstnou mamou bude naša kamarátka speváčka/growlerka Blackwish z Latexjesus.

Čo chystáte v najbližších mesiacoch?
Nedávno sme nakrútili náš prvý klip, takže teraz chystáme strih a editáciu a všetko okolo. Nahrali sme tiež päť nových skladieb (dve z nich sú v perzštine), takže už teraz plánujeme vydať nejaké menšie EP. A inak sa samozrejme tešíme na dohodnuté koncerty!

V bratislavskom Randále si onedlho zahráte na jednom pódiu s Millhouse a Jolanin Rozparock. Poznáte sa s nimi osobne?
Osobne sa nepoznáme, hráme s nimi po prvý raz, ale tešíme sa na nich.

Ako sa vám koncertuje na Slovensku? Ako na vás reaguje naše publikum?
Na koncertoch sa nám hrá vždy skvelo. Aj keď klub nie je práve preplnený, ľudia dokážu vytvoriť super atmosféru a po koncerte sa s nimi vždy skvelo porozprávame. U nás v Česku mi niekedy pripadá publikum také introvertnejšie, ale to určite záleží i na akcii, mieste a dobe.

Máte nejakú métu, ktorú by ste chceli dosiahnuť?
Méta je stanovená a bude stále rovnaká, a to robiť kvalitnú hudbu, za ktorú sa nebudeme hanbiť.