Číňania znova stavajú Múr,dlhý 18 000 km. Ekologické škody sú obrovské

Tagy: Čína Veľký čínsky múr Peking Mokrade Oceán

 
Azda najznámejším symbolom Číny je systém obranných hradieb s baštami na veľkej časti jej pôvodných severovýchodných hraníc. Nazýva sa Veľký čínsky múr a budovali ho od staroveku takmer po novovek. Mal zabrániť nájazdom nomádov zo severných stepí.

Veľký čínsky múr má mladšieho nasledovníka, Morský múr. Ide o systém hrádzí, tiahnuci sa pozdĺž 60 percent pobrežia kontinentálnej Číny. Cieľom bolo získať novú pôdu i ochrániť existujúcu. A stimulovať ekonomiku, sústredenú v pobrežných oblastiach. Túto úlohu všeobecne plní. Lenže aj tu je „ale“. Sprevádza ho rad ekologických komplikácií. Dôsledky, aj keď sa zatiaľ nepremietajú do ekonomických bilancií, silne ovplyvnia budúcnosť. Nielen v samotnej Číne. V časopise Science to zdôraznilo deväť odborníkov z Číny, Nového Zélandu, USA a Holandska, ktorých viedol Zhijun Ma (Ma Č'-ťün) z Fudan University v Šanghaji (ČĽR).

Nedoceňované mokrade

Pobrežné oblasti Čínskej ľudovej republiky zaberajú iba asi 13 percent rozlohy krajiny. No ich podiel na čínskom HDP dosahuje 60 percent. Sú tiež ohniskom pokračujúceho rastu HDP. Tým vzniká veľký tlak na čoraz intenzívnejšie ekonomické využívanie týchto území. To zahŕňa aj premenu tamojších mokradí, ktorých celková plocha je okolo 5,8 milióna hektárov.

Veľký čínsky múr krajinu ale neochránil vždy. Počas vlády dynastie Sung (10.-13. storočie) ho prekonali Džürčeni a po nich Mongoli. V závere vlády dynastie Ming v 17. storočí Mandžuovia, potomkovia Džürčenov. Čínu dobyli v roku 1644 a založili poslednú dynastiu, Čching, ktorá pretrvala do roku 1911. A to sú len hlavní votrelci. Statická obrana bezpečnosť nezaručí, ako ukázala aj Maginotova línia na francúzsko-nemeckých hraniciach v 2. svetovej vojne.

Pobrežné mokrade sú ohniskom biologickej rozmanitosti. Žije tam 230 druhov vodných vtákov, vyše štvrtiny ich svetového počtu. Poskytujú obživu miliónom vtákov, migrujúcim „leteckou magistrálou“ zo severovýchodnej Ázie do Austrálie a Oceánie. Pozdĺž čínskej pobrežnej línie sa uloví 28 miliónov ton rybárskych produktov ročne, pätina celosvetového objemu. Mokrade slúžia aj ako neresiská a oblasti rastu mláďat pre vodné živočíchy.

Mnohé organizmy z mokradí sú navyše kľúčové pre ich fungovanie ako poskytovateľov ekosystémových služieb. Pre zabezpečovanie čistej vody a vzduchu pohlcovaním polutantov, pre brzdenie otepľovania pohlcovaním uhlíkových emisií a pre kolobehy živín. Mokrade chránia ľudí pred extrémnym počasím. Vzdúvaním mora či eróziou pobrežia silnými vlnami pri bežných búrkach, ale aj tajfúnmi. Medzi tieto služby patria aj turistika a rekreácia.

Plocha pobrežných mokradí tvorí necelé jedno percento plochy ekosystémov v Číne. No hodnota ich ekosystémových služieb je 200 miliárd dolárov ročne, 16 percent celočínskej hodnoty.

Prudký úbytok

Napriek tomu v Číne pokračuje premieňanie pobrežných mokradí na poľnohospodársku pôdu a stavebné pozemky pre priemyselné či infraštruktúrne využitie. Kým v Európe a USA zaviedli stratégie zachovania týchto mokradí, v Číne ich ubúda čoraz rýchlejšie. V rokoch 1950 až 2000 sa plocha mokradí vysušených po obklopí hrádzami zväčšovala priemerne o 24.000 hektárov ročne.



Pumpovanie piesku do vysušovanej oblasti s cieľom zvýšiť úroveň povrchu, na ktorom sa bude stavať.

To viedlo ku strate polovice pobrežných mokradí. A v rokoch 2006 až 2010 tempo úbytku stúplo až na 40.000 hektárov ročne. Dlžka príslušných hrádzí narástla v posledných dvoch desaťročiach 3,4-krát, z 18 na 61 percent celkovej 18.000-kilometrovej dĺžky Morského múru. V roku 2010 merali približne 11.000 kilometrov.

Bilancia strát

Dôsledky varujú. Hranice Číny presahuje úpadok početnosti populácií, migrujúcich vtákov. Pobrežné mokrade sa menia z pohlcovačov na zdroje polutantov. Predmetné látky pochádzajú najmä z tovární a prístavov, poľnohospodárskych činností (umelé hnojivá a pesticídy) a antibiotík z veľkochovov rýb. Táto premena čínskych pobrežných mokradí spôsobuje škody 31 miliárd dolárov ročne len cez narušenie ekosystémových služieb. To predstavuje približne 6 percent celkovej produkcie „plodov mora“ v Číne.



Pohľad na typickú hrádzu budovanú pri vysušovaní pobrežných mokradí v Číne. Vpravo hore je schématická mapka Číny s vyznačením Veľkého múru (žltá farba) a Morského múru (červená farba). Dole je graf rozsahu premeny pobrežných mokradí. Zvislá os ukazuje súhrnnú plochu v kilometroch štvorcových, na vodorovnej je vyznačené príslušné časové rozpätie. Posledný, biely stĺpec je extrapolovaná hodnota pre aktuálne obdobie, až do roku 2020.

Čínska ústredná vláda zaviedla už v rokoch 2000 a 2004 akčné plány ochrany mokradí. Na pobreží vyhlásila 35 národných prírodných rezervácií. Až 14 pobrežných mokradí má štatút medzinárodného významu. Má to ale háčik. O mokradiach rozhodujú aj provinčné a miestne subjekty. A tie sa bohužiaľ nie vždy zhodujú v cieľoch a konaní. Nedotiahnutá je legislatíva a regulácia. Za ničenie mokradí neexistujú postihy, alebo sú zanedbateľné.

Problematickým sa tiež stáva jednostranný dôraz na trvalý rýchly rast HDP, presadzovaný od začiatku čínskych ekonomických reforiem v závere 70. rokov minulého storočia. Hlavne ním sa totiž merali úspechy provinčných a miestnych úradov. Tie preto uprednostňovali podporu rozvojových projektov bez ohľadu na dlhodobejšie následky. Ústredná vláda až nedávno navrhla ako dôležité kritérium hodnotenia aj úspešnosť pri ochrane životného prostredia.

Centrum verzus regióny

Nevedno, ako to zafunguje. Ekosystémové služby sú nepriame a dlhodobé. Výnosy z ekonomickej premeny mokradí (znamená to poskytnutie užívateľských práv, keďže v Číne vlastní pôdu štát) sú priame a takmer okamžité. Preto sa regulácie obchádzajú. Štátna rada ČĽR (ústredná vláda) si vyhradila právo schvaľovať premenu mokradí s plochou nad 50 hektárov.

Miestne orgány zareagovali tak, že rozvojové projekty delia na viac častí. Vyvíjajú nátlak na správy pobrežných rezervácií, aby posunuli hranice chránených mokradí. Chýba ústredné plánovanie. Susedné provincie nekoordinujú rozvojové zámery.

To vedie k duplicitám a redundanciám. Do roku 2020 chcú pobrežné provincie ohradiť kvôli budovaniu infraštruktúry 250.000 hektárov mokradí. K tomu treba prirátať ďalšie plochy pre iné účely, predovšetkým poľnohospodárske. Tempo premeny pobrežných mokradí stúpne v rokoch 2010-2020 na 60.000 hektárov ročne. Zastaviť to môže len ich prísna ochrana.

Mlčiace pobrežie?

„Pobrežné oblasti sú dokonalý príklad previazanosti ľudských a prírodných systémov i rôznych častí sveta,“ povedal člen tímu Jianguo (Jack) Liu z Michigan State University v East Lansing (USA), ktorý dlhodobo varuje pre rizikami likvidácie pobrežných a iných mokradí.

Zhodou okolností pôsobí na poste profesúry trvalej udržateľnosti pomenovanej po americkej biologičke a ochranárke Rachel Carsonovej (1907-1964). Jej kniha Silent Spring (Mlčiaca jar) z roku 1962 výrazne prispela ku vzniku environmentálneho hnutia. Poukázala v nej na nebezpečné dôsledky poľnohospodárskej a inej chemizácie prostredia.




Geotextíliová trubicová morská hrádza v Žu-tung v provincii Ťiang-su. Vyskytuje sa tam väčšina svetovej populácie kriticky ohrozeného lopatníka malého (Eurynorhynchus pygmeus respektíve Calidris pygmeus).

Samotný titul knihy zvolila ako memento, upozorňujúce na miznutie spevavcov, ktorých zabíja chémia.
Zhijun Ma s kolegami zdôraznili, že situácia pobrežných mokradí vyžaduje, aby čínske vládne štruktúry na všetkých úrovniach konali v kontexte ekologickej civilizácie a trvale udržateľného rozvoja. Tak, ako na to v roku 2013 vyzval, tiež v časopise Science, Guizhen He (Che Kuej-čen) z Research Center for Eco-Environmental Sciences pri Čínskej akadémii vied v Pekingu s kolegami z vlastnej krajiny i zahraničia. Jedným z nich bol Jianguo Liu. Podľa ich názoru prišiel čas dôkladne prehodnotiť, ako ďalej budovať Morský múr. A či vôbec.

Zdroj: Science z 21.11. 2014; Komuniké Michigan State University z 20.11. 2014

Tagy: Čína Veľký čínsky múr Peking Mokrade Oceán