|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
Krym, ilustračné foto Foto: TASR/AP
Bratislava 10. júna (TASR) - V projekte novodobej Hodvábnej cesty, spájajúcej Áziu, Európu a Afriku, Čína pôvodne nepočítala s Ruskom, ktorého berie aj ako partnera, aj ako konkurenta. V rozhovore pre TASR to povedala riaditeľka Centra pre ruské, európske a ázijské štúdiá v Bruseli Theresa Fallonová. „V prvej verzii novodobej Hodvábnej cesty, ktorú publikovala čínska tlačová agentúra Xinhua, Rusko vôbec nefigurovalo. Trasy obchádzali Rusko a kľúčovým hráčom pre Čínu bola v tejto oblasti Ukrajina,“ konštatovala Fallonová.
Čína po roku 2010 vo veľkom investovala do krymských prístavov a skupovala obrovské plochy pôdy na Ukrajine. „To súvisí s čínskou snahou zabezpečiť pre krajinu dostatok potravín. Väčšinu potravín v minulosti dovážali z USA a z bezpečnostných dôvodov chceli tieto dodávky diverzifikovať. Vybrali si Ukrajinu, pretože patrí k obilniciam Európy. Pôdu chceli využívať na pestovanie obilia a na produkciu mäsa, najmä bravčového,“ vysvetlila Fallonová.
V roku 2014 došlo ku konfliktu s Ruskom a Ukrajina prišla o Krym. To skrížilo čínske plány. „Ukrajinský prezident vtedy nešiel rokovať do Moskvy, ale do Pekingu. Navyše Čína svojimi investíciami pomáhala Ukrajine obchádzať Rusko pri exporte cez Kaspické more, a to Rusi neradi videli,“ uviedla Fallonová.
Ruský prezident Vladimir Putin chcel čínskej Hodvábnej ceste konkurovať projektom Euroázijskej ekonomickej únie, no podľa Fallonovej nemal dosť peňazí, aby mohol byť pre krajiny v regióne dosť príťažlivý. Po uvalení západných sankcií sa už Rusko nemalo kam obrátiť a ostala mu len Čína ako jediná možnosť.
„Čína sa symbolicky snaží dávať najavo, že Rusko je dôležitý partner, no realita je iná. Vzájomný obchod sa znížil o 30 % a aj viaceré projekty na dodávku ropy a zemného plynu z Ruska stagnujú. Dôvodom je nepísané čínske pravidlo, že z Ruska môžu doviesť maximálne 10 % z celkovej potreby energonosičov. Číňania sú veľmi opatrní a nechcú byť od Ruska vôbec závislí,“ uzavrela Fallonová.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR