Čím menej myslíme, tým viac gúglime? – ako ovplyvňuje používanie smartfónov naše myslenie?

Teraz sa môžeme spoľahnúť na iPhone či Samsung Galaxy pre rýchly prístup k nevyhnutným a triviálnym informáciám – najrýchlejšia cesta k babičke, koľko šálok tvorí jeden galón, meno herca, ktorý hral v seriály „Newman on Seinfeld". Takéto kúsky sme mali kedysi v hlavách alebo v encyklopédiách.

S telefónom, takéto zaprášené zväzky nepotrebujeme. Ale nový výskum naznačuje, že naše zariadenia sú viac než pohodlie - môžu meniť spôsob, akým myslíme.

V štúdii "Mozog vo vrecku: dôkaz, že Smartphone sa používajú ako náhrada myslenia," ktorú pripravili autori Nathaniel Barr a Gordon Pennycook z oddelenia psychológie na Univerzite vo Waterloo v Ontáriu vyplýva, že tí ľudia, ktorí myslia viac intuitívne a menej analyticky sa oveľa viac spoliehajú na technológie.

"To, že ľudia sa vzdávajú namáhavého analytického myslenia a preferujú rýchle a jednoduché rozhodnutia na základe intuície napovedá, že jednotlivci dovoľujú smartfónom, aby mysleli namiesto nich," napísali autori.

Aký je rozdiel medzi intuitívnym a analytickým myslením? V príspevku autori uvádzajú tento príklad: "Pálka a loptička stoja spolu 1,10 dolára. Pálka stojí o 1,00 dolár viac, než lopta. Koľko stojí loptička? "

Hlavolam evokuje intuitívnu odpoveď: Lopta musí stáť 10 centov,však? Táto odpoveď, bohužiaľ nie je správna - 10 centov plus 1,10 dolára (keďže loptička je o dolár drahšia) sa rovná 1,20 dolárov, nie 1,10. Iba prostredníctvom analytického myslenia môže človek prísť na správnu odpoveď: Lopta stojí 5 centov. (Zmätený? Päť centov a 1,05 dolára sa rovná 1,10 dolárov).

Je to práve tento druh analytického myslenia, ktorým sa vášniví užívatelia chytrých telefónov vyhýbajú. Počas prípravy štúdie sa výskumníci pýtali respondentov, ako veľmi využívajú svoje smartphony. Potom im dali testy nielen na zmeranie inteligencie, ale aj na spôsob ako spracovávajú informácie.

Zistenie: "Aj keď existuje tendencia, že hľadať vedomosti a informácie je totožné s inteligenciou, výskum ukázal, že kognitívne schopnosti boli spojené s menším využívaním Smartphonov a menej času strávenom s on-line vyhľadávačmi," napísali autori. "Toto spojenie medzi kognitívnymi schopnosťami a využívaním Smartphónov, môže byť odrazom skutočnosti, že viac vzdelaní jedinci nepotrebujú využívať on-line vyhľadávanie informácií, keď sa stretávajú s problémami v každodennom živote. "

Je to zlé? Možno.

"Je dôležité, aby ľudia mysleli analyticky," povedal Pennycook v telefonickom rozhovore s The Washington Post. "... Je možné mať určitý benefit používaním našich chytrých telefónov, ale stále musíme myslieť analyticky, aby sme si boli istý, že je to správne."

Autori zdôraznili, že neponúkajú recept na život bez smartphonov.

"Nie je to tak, že smartphony nás robia hlúpymi," povedal Pennycook. To je korelácia, nie príčina.

 

"Je možné, že (vrodený), sklon k menšej námahe vedie niektorích ľudí používať svoje smartphony pre vyhľadávanie informácií častejšie," napísal Tania Lombrozo v NPR článku o výskume. "Z tohto pohľadu, využívanie smartphonov je symptómom a nie príčinou lenivého myslenia."

Aby lepšie vysvetlili toto zistenie, profesori citujú obľúbený príbeh z literatúry "Harrison Bergeron", od autora Kurta Vonneguta, v ktorom je nadaný človek separovaný, aby nebol lepší, krajši a nadanejší ako všetci ostatní.

Príbeh „predpovedá budúcnosť, v ktorej osobné technologické zariadenia zlepšujú schopnosti najschopnejších,". Zdá sa, že opak sa stal skutočnosťou. Smartphony poskytujú informácie ľuďom, ktorí sú menej ochotní a schopní analyticky myslieť."

Napriek tomu vedci sa zhodujú - citujeme Nicholasa Carreho, autora kníh ako napríklad "na plytčine: Čo Internet robí s naším mozgom" - budeme musieť myslieť lepšie ako naše zariadenia.

"Vedeli by ste rovnako využiť znalosti zobrazené na obrazovke, ako niekto, kto ich vedel bez vyhľadávania?" Povedal efektívne Barr. Práca "silne odporúča, aby sme sa snažili odkódovať informácie sami, skôr ako ich získame z externého zdroja."