Úvodná strana  Včera      Archív správ      Nastavenia     
 Kontakt  Inzercia

 24hod.sk    Zo zahraničia

24. marca 2008

Cieľom bombardovania Srbska bol vznik štátu NATO



Odchádzajúci srbský premiér Vojislav Koštunica v pondelok pri príležitosti 9. výročia začiatku bombardovania Srbska letectvom Severoatlantickej aliancie (NATO) vyhlásil, že jeho krajinu bombardovali pre ...



Zdieľať
BELEHRAD 24. marca (WEBNOVINY) - Odchádzajúci srbský premiér Vojislav Koštunica v pondelok pri príležitosti 9. výročia začiatku bombardovania Srbska letectvom Severoatlantickej aliancie (NATO) vyhlásil, že jeho krajinu bombardovali pre Kosovo s cieľom vytvoriť prvý "štát NATO." "Dnes je viac ako jasnejšie, že hrozné ničenie Srbska počas bombardovania NATO malo jediný skutočný cieľ a to je premena provincie Kosovo na prvý štát NATO na svete," uviedol v pondelok. Letecké útoky, ktoré trvali 11 týždňov, vyvolalo odmietnutie zosnulého prezidenta Slobodana Miloševiča umožniť jednotkám NATO vstúpiť do vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky a potlačiť srbský zásah proti separatistickým kosovským Albáncom. Kosovo bolo od skončenia náletov pod správou OSN a NATO, pričom Srbsko si udržalo formálnu zvrchovanosť nad provinciou, kde pred piatimi týždňami vyhlásili nezávislosť. Vo vyjadrení pre tlačové agentúry Tanjug a Beta srbský premiér uviedol, že vznik štátu NATO súvisí s nezákonným vybudovaním americkej základne Bondsteel v Kosove a plánom OSN urobiť z NATO hlavnú zákonnú moc v Kosove. To ukazuje "skutočný cieľ, prečo bolo Srbsko nezmyselne zničené a prečo NATO štát protiprávne vyhlásili 17. februára," uviedol Koštunica. "Podobne ako iné mocnosti, ktoré prišli na Balkán, aj táto odíde," predpovedal líder, ktorého vláda rezignovala po vyhlásení nezávislosti Kosovom. Koštunica sa má v neskorších hodinách zúčastniť na pravoslávnej náboženskej ceremónii v kostole Sv. Marka v centre Belehradu, aby sa poklonil obetiam bombardovania NATO. Letecké útoky, ktoré sa začali bez podpory OSN, boli zamerané na infraštruktúru, vládne a komerčné budovy, mosty a v niektorých prípadoch boli zasiahnuté školy, nemocnice a mediálne sídla v balkánskej krajine, vtedy tvorenej Srbskom a Čiernou Horou. Podľa odhadov zahynulo 1200 až 2500 ľudí, z nich 1002 boli juhoslovanskí vojaci a srbskí policajti, ostatní civilisti vrátane 89 detí. Podľa srbských zdrojov bolo zranených asi 10 tisíc ľudí. Podľa UNHCR od príchodu síl NATO odišlo z Kosova do srbských častí okolo 230 tisíc Srbov a iných menšín, hlavne Rómov. SITA

   Tlač    Pošli



nasledujúci článok >>
Na uneseného Ladislava M. je návrh na vyhlásenie za mŕtveho
<< predchádzajúci článok
V dôsledku požiaru rozvodne bez prúdu asi 35 000 odberateľov