Chystanú novelu nepozná, nová budova ešte nie je

BRATISLAVA 31. mája (WEBNOVINY) - Obsah novely zákona o pamäti národa predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský ešte nepozná, spolu s prezidentom Ivanom Gašparovičom sa nebránia, aby posunula začiatok skúmaného obdobia neslobody do roku 1938. Prezident má výhrady k uvažovanému zverejňovaniu milicionárov a straníckych funkcionárov. Obaja predstavitelia to povedali na brífingu po dnešnom stretnutí.

Stretnutie bolo na požiadanie prezidenta Gašparoviča, keďže sa s novým predsedom Správnej rady ÚPN Petranským doposiaľ nerozprával. Zaujímal sa o aktuálnu situáciu i perspektívu ÚPN vzhľadom na pripravovanú novelizáciu zákona o pamäti národa i vzhľadom na nedoriešenú otázku budovy sídla ústavu. Prezidenta podľa vlastných slov zaujímal aj názor Petranského na zverejňovanie niektorých funkcií v bývalej Verejnej i Štátnej bezpečnosti či v politických stranách. "Niektoré problémy by vznikli, sám mám trošku iný názor na to, že by sa mali zverejňovať aj členovia bývalých Ľudových milícií. Považujem to za nie celkom rozumné, pretože už nešlo o milicionárov z roku 1948, ale o mladých ľudí, ktorí tam v podnikoch a úradoch museli vstúpiť a raz do roka pochodovali na 1. mája, dvakrát boli na strelnici," povedal Gašparovič s tým, že dávať ich do pozícií zodpovedných za nejaké ťažké prešľapy proti ľudským právam je neporovnateľné.

Prezident ani predseda Správnej rady ÚPN nevedeli komentovať obsah pripravovanej novely, keďže ju podľa Petranského pripravujú poslanci SNS. "Nevidel som konečnú podobu, myslím si, že ešte ani neexistuje," dodal Petranský. Nezaujali preto ani stanovisko k prípadnej povinnosti ústavu overovať údaje pred zverejnením. Na margo skúmania perzekúcií na území južného Slovenska okupovaného horthyovským Maďarskom, ktoré by podľa vyjadrení predstaviteľov SNS takisto malo byť súčasťou novely, Petranský povedal, že je to otázka riešiteľná aj podľa súčasnej úpravy. "Každopádne sa nebránim, aby termín začiatku obdobia neslobody bol posunutý do roku 1938," povedal Petranský. Gašparovič s jeho názorom súhlasil. "Pokiaľ ide o udalosti, ktoré spôsobovali problémy najmä v otázkach ľudských a občianskych práv, kde dochádzalo aj k ublíženiam na zdraví s následkom smrti, nevidím dôvod, prečo by to nebolo predmetom skúmania," dodal prezident.

Zásadný problém vidí Petranský v tom, že súčasný zákon nedefinuje rozdelenie kompetencií v rámci ÚPN, nestanovuje právomoci predsedu Správnej rady. "Je potrebné, aby sa vyhlo rôznym nedorozumeniam, jasne stanoviť v zákone kompetencie jednotlivých orgánov ústavu," povedal Petranský. Ako príklad spomenul súčasnú plnú zodpovednosť predsedu ako štatutára za činnosť ÚPN, avšak jeho právomoci sú oklieštené.

V stále nedoriešenej otázke budovy sídla ÚPN sú podľa Petranského stále otvorené tri možnosti - zotrvanie v súčasnej budove, presun do novej, avšak len v prípade, že v nej bude aj archív resp. krízový variant presunu do prenajatých priestorov. "Ale to len v prípade, ak si štát nesplní svoju zákonnú povinnosť a neprevedie na ÚPN primeranú nehnuteľnosť," dodal Petranský. Väčšina doterajších ponúk budov podľa Petranského nezodpovedala požiadavkám ÚPN. V najbližších dňoch sa chce preto Petranský stretnúť s vicepremiérom Dušanom Čaplovičom i ministrom spravodlivosti Štefanom Harabinom a posunúť riešenie problému dopredu, keďže výpovedná lehota zo súčasnej budovy uplynie na konci júla.

SITA