Chýbajúce antigénové testy a falošní zdravotníci. Vojaci prezradili pikošky zo zákulisia testovania

Pre mnohých je však začiatok nového týždňa aj začiatkom novej éry. Primátori a starostovia sa – aspoň najbližší víkend – nemusia pripravovať na ďalšie testovanie, zdravotníci sa konečne vrátia do normálneho režimu.

Politici vyhodnotili najväčšiu logistickú akciu krajiny, pričom sa z veľkej časti opierali o skúsenosti Ozbrojených síl Slovenkej republiky. Opýtali sme sa preto Mária Pažického z Nadrezortného komunikačného centra na to, čo v priebehu dvoch testovacích víkendov nefungovalo ako malo.

Operatívne zásobovanie

Dve soboty dozadu, posledný októbrový deň, sa od rána pred mnohými odbernými miestami tvorili dlhé rady. Niektoré miesta museli otvoriť neskôr, ako sa plánovalo. Ako sa to mohlo stať?

Ako vysvetľuje Pažický, minulý týždeň akoby chceli byť všetci otestovaní hneď v sobotu ráno. Pri testovaní personálu pred odbermi sme zistili aj pozitívnych, ktorých sme museli vymeniť. Na niektorých miestach čakali na testovanie od pol šiestej ráno.

Rady sa predlžovali, ľudia sa o tom, kde je najmenší rad, informovali viacerými spôsobmi – aplikácie, sociálne siete, kamerové systémy obcí a podobne. Mnoho ľudí sa začalo presúvať z miest, ktoré boli z rôznych ohľadov vytvorené práve pre nich v mieste trvalého pobytu do periférii či menších obcí.

„Po piatkovom iba viac ako polovičnom počte potrebných zdravotníkov ich bol niekde aj prebytok. Na situáciu sme reagovali operatívne, rozvinuli sme ďalšie odberové tímy v odberových miestach. Tým sa násobne zvýšila ich priepustnosť. A tak hrozilo, niekde sa aj na pár desiatok minút stalo realitou, že sme k večeru museli niektoré miesta dočasne uzavrieť a dozásobiť či už testami, certifikátmi, ochrannými pomôckami, či tlačivami,“ hovorí Pažický.

V priebehu dvoch víkendov sa na Slovensku uskutočnilo celoplošné testovanie na COVID-19. Foto: www.facebook.com

Ako doplnil, niekde mali násobky odberných tímov, tým pádom bola aj vyššia priepustnosť a namiesto 1 000 ľudí, ktorí boli v danej obci miestopríslušní, ich otestovali 3 000. „Preto na chvíľu chýbali testy, certifikáty, všetko. Boli sme na to pripravení s výraznou rezervou, ale nie až do takej miery, na trojnásobky štatistických počtov. Snažili sme sa mať približne o 20% zásob navyše,“ vysvetľuje.

Nápor 2,5 milióna ľudí v jeden deň neočakával asi nikto. Napriek tomu to akosi fungovalo ďalej, žiadne hysterické záchvaty čakajúcich Slovákov, možno iba nadávanie v statusoch na sociálnych sieťach. Situáciu však vojaci, ako tí zodpovední za operáciu, museli okamžite riešiť.

„Každé regionálne veliteľstvo malo svoje zásobovacie miesto, k tomu niekoľko predsunutých distribučných miest a zásobovací nadstav na každom odbernom mieste s minimálnou rezervou 20%. No ak je 100 kilometrov vzdialené od miesta, kde veci potrebujeme, je to problém. Materiál musíte naložiť, previezť, odovzdať, administratíva.

Takmer 5000 odberových miest zásobovaných z 12 centrálnych distribučných skladov. Všetko vymyslené a zorganizované v extrémne krátkom čase. Náročná logistika i pre zabehnutú firmu. Tým, že obrazne povedané ´v sobotu prišli všetci´ sme sa priblížili civilnej logistickej úrovni ´just in time´,“  dodáva Pažický.

Dobrovoľníci, ktorým sa nikto neozval

Problém bol aj s personálom. Informácie o nedostatku v prvom kole šokovali najmä tých, ktorí sa – opäť hlavne na sociálnych sieťach – ozývali, že sa ako zdravotníci a dobrovoľníci riadne zahlásili, no napriek tomu sa im nikto neozval.

Formulár pre zdravotníkov-dobrovoľníkov visel na stránke ministerstva zdravotníctva. Podľa Pažického to však nebolo úplne dokonalé v tom, že zdravotník sa síce prihlásil, že je z Bratislavy, ale reálne bol na východe Slovenska.

Takže všetkých dobrovoľne prihlásených zdravotníkov bolo treba kontaktovať a následne zistiť, či v miestach, kde sa nachádzajú je dostatok ľudí, prípadne či sú použiteľní niekde blízko.

Je jasné, že logistika bola rébusom, no dobrovoľníkom, ktorým sa nikto neozval, bolo veľa. Asi tretina mien v zozamoch, ktoré dostala armáda z rezortu zdravotníctva, bola falošná.

„Boli tam miesto mien vulgarizmy, neexistujúce telefónne čísla. Mohlo tam byť 30 až 40-tisíc riadkov. Všetko sme museli overiť, obvolať, odfiltrovať, zistiť odbornú úroveň zdravotníka. Navyše jeden môže iba v sobotu, iný iba v nedeľu, ďalší oba dni. Od istej doby sme to preto prevzali na seba,“ vysvetľuje Pažický.

V tom čase sa začala aj mediálna kampaň, aby sa zdravotníci hlásili sami. Systém decentralizovali tak, aby sa mohli hlásiť priamo na regionálnych veliteľstvách, ktoré im boli najbližšie. „Napriek tomu sú ľudia, ktorým sme sa do dnešného dňa neozvali,“ priznáva Pažický.

Najväčší zamestnávateľ na Slovensku

Situácia so zdravotníckym personálom bola skutočne vážna, „keď si vezmete, že potrebujete 10-tisíc zdravotníkov v jednom behu, na jeden deň, ďalších na druhý deň, pritom máte množinu, ktorá môže len v jeden deň alebo aj v ten druhý, ale niektorí môžu len pol dňa a podobne…“

Laikovi sa môže zdať, že dobrovoľníkov bolo všade dosť. Podľa zákona je dobrovoľník ten, čo prišiel pomôcť bez nároku na odplatu. V prípade testovania však dobrovoľníci boli zväčša ľudia zo samospráv, ktorí boli, tak ako pri voľbách, zaplatení. To, že sa prihlásili dobrovoľne z nich teda ešte nerobí dobrovoľníkov. Keďže sa s nimi podpísala zmluva, bude im vyplatená odmena.

„Momentálne je Vladimír Lengvarský, šéf ružomberskej vojenskej nemocnice, zrejme najväčší zamestnávateľ na Slovensku, lebo so všetkými tými zdravotníkmi podpisoval zmluvu on,“ zažartoval Pažický na adresu bývalého hlavného lekára Ozbrojených síl SR, ktorého do generálskej hodnosti januári 2020 menovala prezidentka Zuzana Čaputová.

Boj o pravdu

Celkovú situáciu vojakom komplikoval ešte aj „boj o pravdu“. Sociálne siete sú aj dnes plné rôznych informácií o priebehu testovania, z ktorých však máloktoré čo i len vzdialene pripomínajú pravdu. Viac o tom hovorí vo videu nižšie Mário Pažický.

Možno za najväčší nedostatok vnímať hlavne absenciu komunikácie. Bežný človek zrejme ani netuší, kto a čo mal v rámci odberného miesta vôbec na starosti.

Vojak mal na starosti koordináciu, vznik odberného miesta, riešenie akýchkoľvek vzniknutých problémov, teda organizovanie personálu a v prípade, že by bolo treba riešiť nejaký bezpečnostný incident, posilniť policajta a privolať hliadku.

Policajti boli zodpovední za bezpečnosť, administrátori zapisovali, ale zdravotník bral údaje na začiatku s ohľadom na GDPR. Na konci ďalší zdravotník odovzdával výsledky, medzitým bol zdravotník-vytierač, ako si ho pracovne nazvali vojaci.

Len samotné ozbrojené sily do celoplošného testovania zapojili v prvom týždni približne 8 400 vojakov, na operácii sa podieľal ďalší personál z radov polície, hasičov, horskej záchrannej služby, príslušníkov finančnej správy, zdravotníkov, samospráv a správnej správy.

Dokopy viac ako 40-tisíc ľudí. V druhom kole testovania o čosi menej, konkrétne viac ako 25-tisíc vojakov, administratívnych pracovníkov a dobrovoľníkov. Hovorca Síl pre špeciálne operácie napriek akýmkoľvek problémom hodnotí priebeh oboch celovíkendových testovaní pozitívne.

„Museli sme siahnuť veľmi hlboko a nasadiť 90% disponibilného personálu. Použili sme teda aj vojakov, ktorí sú napríklad technikmi, vodičmi špeciálnej techniky… Mnohí z nich nezastávajú veliteľské pozície, teda riadenie ľudských zdrojov nepatrí do ich agendy. Spravili to perfektne, na jednotku s hviezdičkou, no neboli na to principiálne nikdy cvičení. Ale v pohode, zvládol to. Za tri dni preškoliť 5 000 ľudí, to sa nedá,“ uzatvára Pažický.