|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
10. marca 2012
Chronológia: Slovenskí premiéri od roku 1993
Pri príležitosti volieb do NR SR prinášajú Webnoviny chronologický prehľad predsedov vlád Slovenskej republiky od roku 1993. Vladimír Mečiar Prvým premiérom Slovenskej ...
Zdieľať
BRATISLAVA 10. marca (WEBNOVINY) - Pri príležitosti volieb do NR SR prinášajú Webnoviny chronologický prehľad predsedov vlád Slovenskej republiky od roku 1993.
Vladimír Mečiar
Prvým premiérom Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993 bol JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c., predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré vyhralo v júnových voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1992. JUDr.
Vladimír Mečiar (1942) v roku 1974 ukončil diaľkové štúdium práva a do politického života vstúpil po novembri 1989. Bol ministrom vnútra a životného prostredia SR a súčasne bol za VPN poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990-92).
Na jar 1991 založil HZDS. Po parlamentných voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 sa stal predsedom vlády SR, dvakrát - v roku 1991 a 1994 - bol však z funkcie odvolaný. V parlamentných voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR, no mandátu sa vzdal v prospech Ivana Lexu.
V prezidentských voľbách v máji 1999 sa uchádzal o post hlavy štátu ako kandidát HZDS. Umiestnil sa na druhom mieste za Rudolfom Schusterom. V roku 2002 sa stal poslancom NR SR, ĽS-HZDS vtedy získala 19,5 percenta hlasov, no ostala v opozícii.
Vo voľbách 2006 získala ĽS-HZDS 8,79 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície a vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa do parlamentu ĽS-HZDS nedostalo.
Jozef Moravčík
Doc. JUDr. Jozef Moravčík, CSc. (1945), ktorý bol premiérom Slovenskej republiky od 16. marca 1994 do 13. decembra 1994, pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a do politiky vstúpil v roku 1991, keď sa stal za stranu Verejnosť proti násiliu poslancom Slovenskej národnej rady, od apríla 1991 bol poslancom za HZDS.
Bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a od 2. júla do 31. decembra 1992 ministrom zahraničných vecí ČSFR.
Od 1. januára 1993 pracoval Jozef Moravčík ako poradca premiéra Vladimíra Mečiara pre legislatívne otázky a po odchode Milana Kňažka z vlády v marci 1993 zaujal post ministra zahraničných vecí SR.
Po odchode ďalšej časti poslancov z HZDS v marci 1994 však podal Jozef Moravčík demisiu a prezident Michal Kováč ho poveril zostavením novej, dočasnej vlády.
Jozef Moravčík sa stal aj predsedom novozaloženej Demokratickej únie Slovenska (DEÚS) a vo voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca NR SR. V decembri 1998 bol za koalíciu SDK/SDĽ zvolený za primátora Bratislavy.
Mikuláš Dzurinda
Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998-2002 a 2002-2006. Vysokoškolské štúdium ukončil na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline a do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR).
V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku.
Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a v januári 2000 založil novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).
Mikuláš Dzurinda bol od roku 2006 poslancom NR SR a vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastáva post ministra zahraničných vecí.
Robert Fico
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (1964), ktorý ukončil vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, bol premiérom Slovenskej republiky v rokoch 2006-2010.
Začínal na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a v rokoch 1994 až 2000 bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Do politiky vstúpil v roku 1992, keď sa stal poslancom NR SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 1998 bol na 5. zjazde strany zvolený za prvého podpredsedu SDĽ, no od roku 1999 bol nezávislým poslancom a v tom istom roku založil politickú stranu Smer– sociálna demokracia, ktorej je stále predsedom.
Po parlamentných voľbách 2006 vznikla vláda Roberta Fica, v ktorej boli aj zástupcovia SNS a ĽS-HZDS. Smer-SD tiež vyhral parlamentné voľby v roku 2010 so ziskom 34, 79 percenta hlasov voličov, no nezostavil vládu. Robert Fico je v súčasnosti podpredsedom Národnej rady (NR) SR.
Iveta Radičová
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. (1956), povolaním sociologička, je prvou ženou v kresle premiéra Slovenskej republiky.
Pred vstupom do politiky pôsobila na Katedre politológie UK Bratislava a v roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. - Centrum pre analýzu sociálnej politiky.
V roku 2005 sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV a v rokoch 2005-2007 pracovala na Katedre sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Do politiky vstúpila v roku 2005, keď sa stala poslankyňou NR SR za SDKÚ-DS a od októbra 2005 do júla 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Mikuláša Dzurindu.
V apríli 2009 sa vzdala mandátu poslanca NR SR. V roku 2009 neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách ako občianska kandidátka s podporou SDKÚ-DS, KDH a SMK.
K volebnému líderstvu v strane SDKÚ-DS v parlamentných voľbách 2010 Ivete Radičovej dopomohli podozrenia o financovaní SDKÚ-DS, ktoré začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico a Mikuláš Dzurinda sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS.
SDKÚ-DS po voľbách získala druhý najväčší počet hlasov a vytvorila koalíciu so stranou Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a stranou Most –Híd.
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale NR SR s vyslovením dôvery vláde.
Iveta Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
Zdroj: wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, vlada.gov.sk, archív sita
Vladimír Mečiar
Prvým premiérom Slovenskej republiky, ktorá vznikla 1. januára 1993 bol JUDr. Vladimír Mečiar, Dr. h. c., predseda Hnutia za demokratické Slovensko (HZDS), ktoré vyhralo v júnových voľbách do Slovenskej národnej rady (SNR) v roku 1992. JUDr.
Vladimír Mečiar (1942) v roku 1974 ukončil diaľkové štúdium práva a do politického života vstúpil po novembri 1989. Bol ministrom vnútra a životného prostredia SR a súčasne bol za VPN poslancom Federálneho zhromaždenia ČSFR (1990-92).
Na jar 1991 založil HZDS. Po parlamentných voľbách v rokoch 1990, 1992 a 1994 sa stal predsedom vlády SR, dvakrát - v roku 1991 a 1994 - bol však z funkcie odvolaný. V parlamentných voľbách v roku 1998 bol zvolený za poslanca NR SR, no mandátu sa vzdal v prospech Ivana Lexu.
V prezidentských voľbách v máji 1999 sa uchádzal o post hlavy štátu ako kandidát HZDS. Umiestnil sa na druhom mieste za Rudolfom Schusterom. V roku 2002 sa stal poslancom NR SR, ĽS-HZDS vtedy získala 19,5 percenta hlasov, no ostala v opozícii.
Vo voľbách 2006 získala ĽS-HZDS 8,79 percenta hlasov a stala sa súčasťou vládnej koalície a vo voľbách do NR SR v roku 2010 sa do parlamentu ĽS-HZDS nedostalo.
Jozef Moravčík
Doc. JUDr. Jozef Moravčík, CSc. (1945), ktorý bol premiérom Slovenskej republiky od 16. marca 1994 do 13. decembra 1994, pôsobil na Právnickej fakulte Univerzity Komenského a do politiky vstúpil v roku 1991, keď sa stal za stranu Verejnosť proti násiliu poslancom Slovenskej národnej rady, od apríla 1991 bol poslancom za HZDS.
Bol tiež poslancom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia ČSFR a od 2. júla do 31. decembra 1992 ministrom zahraničných vecí ČSFR.
Od 1. januára 1993 pracoval Jozef Moravčík ako poradca premiéra Vladimíra Mečiara pre legislatívne otázky a po odchode Milana Kňažka z vlády v marci 1993 zaujal post ministra zahraničných vecí SR.
Po odchode ďalšej časti poslancov z HZDS v marci 1994 však podal Jozef Moravčík demisiu a prezident Michal Kováč ho poveril zostavením novej, dočasnej vlády.
Jozef Moravčík sa stal aj predsedom novozaloženej Demokratickej únie Slovenska (DEÚS) a vo voľbách na jeseň 1994 ho zvolili za poslanca NR SR. V decembri 1998 bol za koalíciu SDK/SDĽ zvolený za primátora Bratislavy.
Mikuláš Dzurinda
Ing. Mikuláš Dzurinda, CSc. (1955) bol premiérom Slovenskej republiky dve volebné obdobia, v rokoch 1998-2002 a 2002-2006. Vysokoškolské štúdium ukončil na Fakulte ekonomiky dopravy Vysokej školy dopravnej v Žiline a do politiky vstúpil v roku 1990 ako jeden zo zakladajúcich členov Kresťanskodemokratického hnutia (KDH).
V roku 1991 sa stal námestníkom ministra dopravy a pôšt SR. V roku 1992 bol zvolený za poslanca Slovenskej národnej rady (SNR).
V čase vzniku samostatného Slovenska (1993) zastával Mikuláš Dzurinda post podpredsedu KDH pre ekonomiku.
Od marca do októbra 1994 bol ministrom dopravy, pôšt a verejných prác SR. Po voľbách na jeseň 1994 sa vrátil do opozície ako poslanec NR SR.
Mikuláš Dzurinda sa stal v júli 1998 predsedom Slovenskej demokratickej koalície (SDK) a v januári 2000 založil novú politickú stranu, Slovenskú demokratickú a kresťanskú úniu (SDKÚ). V januári 2006 sa SDKÚ zlúčila s Demokratickou stranou (DS).
Mikuláš Dzurinda bol od roku 2006 poslancom NR SR a vo februári 2010 sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS do júnových parlamentných volieb po tom, ako premiér Robert Fico obvinil stranu z korupcie. Volebným lídrom SDKÚ-DS sa stala Iveta Radičová. Vo vláde Ivety Radičovej zastáva post ministra zahraničných vecí.
Robert Fico
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc. (1964), ktorý ukončil vysokoškolské štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, bol premiérom Slovenskej republiky v rokoch 2006-2010.
Začínal na Právnickom inštitúte Ministerstva spravodlivosti SR a v rokoch 1994 až 2000 bol agentom pre zastupovanie Slovenskej republiky v konaní pred Európskym súdom pre ľudské práva a Európskou komisiou pre ľudské práva.
Do politiky vstúpil v roku 1992, keď sa stal poslancom NR SR za Stranu demokratickej ľavice (SDĽ). V roku 1998 bol na 5. zjazde strany zvolený za prvého podpredsedu SDĽ, no od roku 1999 bol nezávislým poslancom a v tom istom roku založil politickú stranu Smer– sociálna demokracia, ktorej je stále predsedom.
Po parlamentných voľbách 2006 vznikla vláda Roberta Fica, v ktorej boli aj zástupcovia SNS a ĽS-HZDS. Smer-SD tiež vyhral parlamentné voľby v roku 2010 so ziskom 34, 79 percenta hlasov voličov, no nezostavil vládu. Robert Fico je v súčasnosti podpredsedom Národnej rady (NR) SR.
Iveta Radičová
Prof. PhDr. Iveta Radičová, PhD. (1956), povolaním sociologička, je prvou ženou v kresle premiéra Slovenskej republiky.
Pred vstupom do politiky pôsobila na Katedre politológie UK Bratislava a v roku 1992 založila neziskovú organizáciu S.P.A.C.E. - Centrum pre analýzu sociálnej politiky.
V roku 2005 sa stala riaditeľkou Sociologického ústavu SAV a v rokoch 2005-2007 pracovala na Katedre sociológie Fakulty sociálnych vied a zdravotníctva Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Do politiky vstúpila v roku 2005, keď sa stala poslankyňou NR SR za SDKÚ-DS a od októbra 2005 do júla 2006 bola ministerkou práce, sociálnych vecí a rodiny vo vláde Mikuláša Dzurindu.
V apríli 2009 sa vzdala mandátu poslanca NR SR. V roku 2009 neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách ako občianska kandidátka s podporou SDKÚ-DS, KDH a SMK.
K volebnému líderstvu v strane SDKÚ-DS v parlamentných voľbách 2010 Ivete Radičovej dopomohli podozrenia o financovaní SDKÚ-DS, ktoré začiatkom roka zverejnil premiér Robert Fico a Mikuláš Dzurinda sa vzdal kandidatúry na volebného lídra SDKÚ-DS.
SDKÚ-DS po voľbách získala druhý najväčší počet hlasov a vytvorila koalíciu so stranou Sloboda a Solidarita (SaS), KDH a stranou Most –Híd.
Vláda Ivety Radičovej padla 11. októbra 2011 pri hlasovaní o zvýšení záruk a rozšírení kompetencií eurovalu, keď nezískala dôveru poslancov NR SR. Vláda predtým schválila návrh premiérky Ivety Radičovej, aby sa spojilo hlasovanie o eurovale NR SR s vyslovením dôvery vláde.
Iveta Radičová návrh odôvodnila tým, že dopustiť izoláciu Slovenska je pre premiéra SR neprijateľné. Prezident Ivan Gašparovič sa 14. októbra rozhodol odvolať celý kabinet a NR SR rozhodla, že predčasné parlamentné voľby sa uskutočnia 10. marca 2012.
Zdroj: wikipedia.org, www.osobnosti.sk, www.sdku-ds.sk, vlada.gov.sk, archív sita