Chrípka, ktorú ani Slovák „za tri dni“ nevyleží

Pritom je to choroba, ktorá v minulosti pri pandemickom rozšírení zabíjala ľudí po miliónoch. V roku 1918 ich „kosila“ tzv. španielska chrípka, ktorej podľahlo na celom svete 40 miliónov chorých, a v rokoch 1956-57 a 1967-68, pri oveľa vyššej kvalite prevencie i medicíny, zomrelo na chrípku 4,5 milióna osôb.

Vírus ešte nezmutoval, ale...
Situácia sa však začína obracať. Katalyzátorom čoraz vzrušenejších debát na túto tému sa stáva tzv. vtáčia chrípka, v dôsledku ktorej už boli v jej ohniskách vyhubené celé veľkochovy hydiny a zomrelo niekoľko desiatok ľudí. Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky ešte vlani v januári promptne zakázala dovoz a tranzit živej hydiny, vajec i mäsa z kritických oblastí. Z tejto strany nám teda nebezpečenstvo nehrozí. Horšie však bude, ak sa naplnia obavy vedcov a vírus sa po prípadnej mutácii stane prenosný aj z človeka na človeka. Vyrobiť účinný liek síce vieme, ale boj s rýchlosťou i finančnými nárokmi nebude jednoduchý.
Aká katastrofa by mohla nastať, o tom svedčí skutočnosť, že aj bohatá Veľká Británia má zatiaľ očkovacej vakcíny len pre dve percentá populácie. Tamojšie ministerstvo zdravotníctva preto zostavilo zoznam preferovaných profesií. V prvom rade by boli zaočkovaní lekári a zdravotnícky personál, po nich policajti, hasiči, zamestnanci dôležitých úradov a politické elity. Vzhľadom na nevyhnutnosť rýchleho prenosu informácií sú na ďalšom mieste novinári a až po nich nasledujú sociálne najzraniteľnejšie skupiny ako tehotné ženy a starci. Pre všetkých obyvateľov Spojeného kráľovstva, ktorí by sa podľa odhadov mohli vtáčou chrípkou nakaziť, bude dostatok vakcíny až o dva roky, pričom celá operácia vyjde v prepočte na viac ako päť mld korún.

Nebezpečenstvo sa blíži
Vtáčia chrípka zatiaľ vyčíňa hlavne vo východnej a juhovýchodnej Ázii, v posledných týždňoch však už dorazila aj do Ruska a Kazachstanu. Do okolia Novosibirska v Rusku a ďalej na západ až na európsku stranu pohoria Ural ju zavliekli divé kačice na svojom ťahu z Číny. V našich končinách zatiaľ vládne pokoj, hoci v zemepisne blízkom Fínsku zachytili nakazenú čajku, našťastie ešte nie vírusom, prenosným aj na človeka.
Európska komisia na tému vtáčej chrípky konštatovala, že na starom kontinente zatiaľ nie je dôvod na obavy z nákazy ľudí. Platí to najmä po tom, ako jednotlivé členské krajiny únie, vrátane Slovenska, zakázali dovoz hydiny z krajín s výskytom vtáčej chrípky. Vedci však naďalej varujú a tvrdia, že dostať nákazu úplne pod kontrolu bude ešte zdĺhavé a náročné.
V Ázii, kde má choroba už niekoľko rokov charakter pandémie, uhynuli a boli v jej dôsledku vyhubené milióny vtákov a zomrelo vyše 60 ľudí. „Tejto chrípky sa tak ľahko nezbavíme,“ konštatoval profesor matematickej biológie Neil Ferguson z Imperial College v Londýne. „Nevieme, ako zastaviť jej šírenie a je pravdepodobné, že zachváti celú Európu a Severnú i Južnú Ameriku.“ Ak by došlo na Fergusonove slová, znamenalo by to vyhubenie celej populácie sliepok a kureniec i u nás, a tým vážne narušenie zásobovania obyvateľstva potravinami.

Obavy majú logiku
V rokoch 1983-1984 vyvolal v USA vírus vtáčej chrípky, podtyp H5N2,  nutnosť zlikvidovať 17 miliónov vtákov. V rokoch 1999-2001 počas epidémie v Taliansku, spôsobenej podtypom H7N1, bolo zabitých 13 miliónov kusov hydiny. Pred dvoma rokmi vyhubili z rovnakých dôvodov v Holandsku 28 miliónov kureniec. Vedci sa najviac obávajú toho, aby sa tento vírus, prenosný iba medzi vtákmi navzájom, a len výnimočne aj z vtáka na človeka, ako dosiaľ iba v Ázii, nezačal hromadne šířiť v ľudskej populácii.
K mutácii vírusu by mohlo prísť, keby sa človek alebo aj ošípané nakazili vtáčou a súčasne aj bežnou ľudskou chrípkou. Obidva vírusy by si mohli v napadnutom organizme vymeniť gény a vznikol by hybrid, prenosný z človeka na človeka. Podľa odhadov by na takúto vtáčiu chrípku potom na celom svete zomrelo až 200 miliónov ľudí. Ak zvážime
40 miliónov obetí španielskej chrípky v roku 1918 a doterajší nárast ľudskej populácie na šesťnásobok, majú tieto odhady svoju logiku.

Zdroje OSN predpokladajú možnosť, že nakazené sťahovavé vtáky zo Sibíri môžu už v krátkom čase pre-
niesť vírus až na brehy Kaspického a Čierneho mora. Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO) sa obáva, že chudobné krajiny z oblasti, kde sa migrujúce vtáky z Ázie miešajú so severoeurópskymi (Azerbajdžan, Irán, Irak, Gruzínsko, Ukrajina a ďalšie) situáciu nezvládnu.

Benjamín Škreko