Chráňte si cievy, vyhnete sa infarktu

  Ak ste muž nad štyridsať rokov alebo žena, ktorá prekročila päťdesiatpäťku, fajčíte, trpíte nadváhou, cukrovkou a vysokým krvným tlakom, vaše obavy sú viac ako opodstatnené. Všetky tieto faktory totiž vplývajú na vznik aterosklerózy.

 
Jablko verzus hruška
„Ateroskleróza, čiže patologické hromadenie tuku a tvrdnutie cievnej steny, ktoré vedie k narušeniu jej štruktúry a funkcie, je základným predpokladom vzniku nielen infarktu myokardu, mozgovej mŕtvice a ischemickej choroby dolných končatín, ale rovnako zvykne postihnúť aj brušnú aortu, tepny zásobujúce črevo a tepny obličiek. Kašovité tukové hmoty, ktoré sa usadzujú v cievnej stene, postupne zužujú priesvit cievy a v niektorých prípadoch ju kompletne uzavrú. Niekedy sa časť plátu odtrhne, trhlinu sa organizmus snaží upchať krvnou zrazeninou, tá zastaví prívod krvi, a tým následne zapríčiní nekrózu - odumieranie buniek orgánu, ktorý táto cieva zásobuje,“ vysvetľuje proces aterosklerózy a jej následkov internistka-angiologička MUDr. Katarína Dostálová.
Na zdravie ciev vplýva najmä vek, pohlavie, dedičnosť, nadváha, fajčenie, cukrovka a vysoký krvný tlak. „Tak napríklad päťdesiatročný muž-nefajčiar s nízkou hladinou cholesterolu má riziko smrteľnej srdcovo-cievnej príhody do desiatich rokov jedno percento. U fajčiara je riziko už dvojnásobné a ak trpí vysokým krvným tlakom, má vysokú hladinu cholesterolu, stúpne pravdepodobnosť smrteľnej srdcovo-cievnej príhody do desiatich rokov až na 14 %. Čo sa týka hladiny tukov v krvi, je dobré, pokiaľ cholesterol nepresiahne 5,0 mmol/l. Najnebezpečnejším spôsobom ukladania tuku v organizme je mužský tzv. jabĺčkový typ, čiže brušná obezita na rozdiel od ženského typu - postava ako hruštička. Hlavne v zimnom období preto odporúčam pacientom, aby si každý mesiac merali obvod pása, vážili sa a údaje zapisovali do denníka. Prvým krokom môže byť už to, že sa tieto čísla nezvýšia. Ale aj úplne chudý pacient môže trpieť aterosklerózou a jej dôsledkami, stačí, ak je napríklad extrémny fajčiar a denne vyfajčí viac ako päť cigariet.
Skontrolujte si cievy
Zimné obdobie je pre týchto pacientov obzvlášť rizikové. Predo-
všetkým z hľadiska obmedzenia pohybovej aktivity a prejedaním. Denne by sme mali prejsť aspoň 4 km.
Vhodné je aj bicyklovanie a plávanie. U rizikových pacientov je prínosná už aj  polhodina chôdze, najlepšie v spoločnosti tých, ktorých majú radi. Je dokázané, že pacienti s dobrým sociálnym zázemím žijú dlhšie, ako tí, čo sú sami. Kritickým je aj ranný chlad. Aktivity počas chladných hmlistých rán a, navyše,  spojené so stresom, sú skôr kontraproduktívne,“ vystríha Katarína Dostálová.
 
Že s vaším srdiečkom alebo cievami nie je niečo v poriadku, zistíte veľmi rýchlo. Typickým príznakom angíny pectoris je zvieravá bolesť na hrudníku, ktorá môže vystreľovať do ľavej ruky, krku alebo medzi lopatky. Ak neustúpi ani po podaní nitroglycerínu a trvá viac ako 20 minút, je nutné privolať rýchlu lekársku pomoc, ktorá pacienta dopraví do najbližšieho zdravotníckeho zariadenia. „Voľakedy bolo štandardným vyšetrenie očného pozadia.
Usudzovalo sa, že približne v rovnakom stave, ako sú cievy očného pozadia, sa nachádzajú aj koronárne tepny a ostatné cievy v organizme. Očné pozadie sa vyšetruje aj v súčasnosti, avšak k dispozícii je už aj sonografické vyšetrenie, ktorým možno skontrolovať napr. mozgové prívodné tepny a na základe ich zmien usudzovať, aký je stav tepien zásobujúcich srdce a iné orgány. Na vyšetrenie koronárnych ciev využívame rŚntgenologické vyšetrenie, tzv. digitálnu substrakčnú angiografiu, kde sa nastreknutím kontrastnej látky zobrazia cievy zásobujúce srdce. Na jeho základe sa lekár rozhodne, aký druh zákroku je pre pacienta prínosný. PTCA - perkutálna transluminálna koronárna angioplastika spočíva v zavedení balónika do cievy, ktorý ju roztiahne a následne spriechodní. Niekedy je nutné zaviesť stent - výstuž, ktorá udrží tepnu v požadovanom roztiahnutom stave. Ďalšou možnosťou je chirurgický zákrok, čiže by-pass,“ vysvetľuje MUDr. Dostálová.

Radšej po pracovnom čase
A ešte jedna kuriozita na záver. Pacienti, ktorých postihne infarkt myokardu po pracovnom čase, sa v žiadnom prípade nemusia obávať, že by neboli adekvátne ošetrení. Práve naopak, zistilo sa, že počas pohotovostnej služby sa urgentné PTCA zrealizujú v kratšom čase než počas pracovného času. Rozdiel môže byť 10-20 minút.
Táto skutočnosť je ľahko vysvetliteľná: počas bežnej pracovnej prevádzky sa na oddeleniach vykonávajú aj plánované diagnostické koronarografie. Treba mať na pamäti, že dosiahnutie  lepších výsledkov a odvrátenie smrteľných následkov kardiovaskulárnych príhod majú v rukách samotní pacienti a ich blízki. Včasným privolaním lekárskej pomoci sami skrátia tzv. predhospitalizačnú fázu.