Chorvátsky biochemik radí, ako zabrániť infekciám dýchacích ciest. Rozhoduje vlhkosť vzduchu

Najefektívnejším receptom na zníženie rizika infekcie dýchacích ciest je pritom podľa neho zvýšenie relatívnej vlhkosti na pracoviskách a v domácnostiach minimálne na 40 percent.

Pomôžu bežne dostupné metódy

Odporúča na to použiť bežne dostupné metódy, ako zvlhčovače vzduchu alebo vlhké uteráky na radiátoroch, pričom zdôrazňuje, že vlhkosť treba konštantne udržiavať. „Umožníme tým mukóze, čiže sliznici, vykonávať naplno svoju prácu ochrancu,“ uviedol Lauc.

Na povrchu epitelu dýchacej sústavy sa v hrubej vrstve, ktorá je súčasťou primárnej bariéry pre vstup patogénov do tela, nachádzajú mucíny. Tie majú zas na svojom povrchu široké spektrum glykánových štruktúr, ktoré sú schopné zachytávať vírusy, baktérie a ďalšie častice prírodného pôvodu.

Aby však efektívne odchytávali patogény na sliznici a vypravili ich z tela von v podobe hlienu, musia byť dostatočne hydratované.

Sliznice vysúša vykurovanie aj klimatizácia

Tu podľa Lauca narážame na problém, ktorému ľudstvo čelí, odkedy sa po prvý raz presťahovalo do vykurovaných príbytkov s lepšou izoláciou.

„Pre vykurovanie klesá najmä v zime relatívna vlhkosť vzduchu pod 20 percent, v takomto ovzduší dochádza k aktívnemu vysúšaniu sliznice dýchacích ciest. Na inom princípe, aj keď s rovnakým výsledkom, vysušuje vzduch v lete klimatizácia. Výsledkom je, že drvivá väčšina kancelárskych priestorov a domácností je relatívnou vlhkosťou vzduchu na extrémne nízkej úrovni. Dôsledkom toho sa mukóza vysuší, zabrzdí sa pohyb mucínov a patogény majú de facto voľnú cestu k našim dýchacím cestám,“ vysvetlil vedec.

Suché prostredie a šírenie koronavírusu

Že môže suché ovzdušie v domácnostiach a na verejných priestranstvách výrazne napomôcť šíreniu infekcií dýchacích ciest, naznačujú podľa Lauca i početné odborné štúdie.

Suché prostredie zároveň popri infekciách dýchacích ciest prispieva podľa neho aj k šíreniu nového koronavírusu SARS-CoV-2.

Fascinujúce schopnosti glykánov

Glykány majú popri schopnosti zablokovať vstup vírusov do ľudského tela v našom tele i ďalšie funkcie. S pokrokom metód ich identifikácie dokážu vedci tieto molekuly profilovať a využiť ako biomarkery, vďaka ktorým vedia včas identifikovať zmeny vedúce napríklad k diabetu, onkologickým či kardiovaskulárnym ochoreniam.

Sú spojené i s obezitou a poskytujú komplexnejší obraz o starnutí a celkovej fyzickej kondícii organizmu.

The Human Glycome Project

O glykánoch a glykomike, význame ich výskumu pre ľudské zdravie a dlhovekosť a prelomovom projekte The Human Glycome Project, na ktorom sa Lauc spolupodieľa, sa záujemcovia a záujemkyne budú môcť už čoskoro dozvedieť viac aj na hybridnom summite Future of Health, ktorý sa uskutoční v bratislavskom hoteli Crowne Plaza dňoch 19. až 20. októbra.

Agentúru SITA o tom informovala organizátorka konferencie Future of Health Stanislava Tašká.