Chorí do bazénov nepatria, s klímou opatrne a nezabúdať na pitný režim

Bratislava 31. júla (TASR) - Bazény sú miestom potenciálneho šírenia ochorení, možno im predchádzať i dôkladnou sprchou. S opaľovaním treba začať pomaly, dôležité je vyhnúť sa pobytu na slnku v čase medzi 11.00 h a 15.00 h. Dospelý by mal počas horúcich dní vypiť najmenej tri litre čistej vody pravidelne a v menších dávkach, s klimatizáciou to netreba preháňať. Počas tohtotýždňových horúčav radí dodržiavať tieto zásady Úrad verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.


Každý návštevník zanechá počas kúpania v bazéne až 2,5 miliardy mikroorganizmov. Dospelý v ňom prijme jednu polievkovú lyžicu bazénovej vody, deti minimálne dve lyžice. "A to je niekedy viac, ako je potrebné k vzniku ochorenia," povedal hlavný hygienik SR Ján Mikas z ÚVZ SR. Navštevovať bazény by podľa neho nemali ľudia trpiaci na prenosné ochorenia či tí, ktorí sú tesne po ich prekonaní. "Pred vstupom do bazéna i po odchode z neho sa treba dôkladne osprchovať, dokáže to znížiť riziko kontaminácie až desaťnásobne," vysvetlil. Močiť do bazéna sa podľa neho nemá, treba sa vyvarovať i náhodnému prehltnutiu vody na kúpaliskách. Dôležité je tiež dodržiavať kapacitu bazénov a rešpektovať pokyny personálu.

Do bazénov sa na usmrtenie mikroorganizmov pridáva chlór. Ten však nedokáže eliminovať všetko. Čím viac mikroorganizmov sa z ľudského tela totiž do vody dostane, tým menšia je účinnosť dezinfekčných látok. Tie dokážu rozložiť moč, pot, zvyšky stolice či mazové a slizové sekréty z človeka. Mikas radí vystavovať sa slnku po 15.00 h. Pokožku ochránia vysoké faktory, u detí v hodnote 30 až 50. Deti do jedného roka by rodičia nemali vôbec vystavovať priamemu slnečnému žiareniu. Úpalu sa treba vyhnúť nosením klobúkov a čiapok, slnečné okuliare s UV filtrom ochránia zase oči.

Pravidlá počas horúčav treba dodržiavať nielen pri bazénoch, ale i doma a na pracovisku. Vysoké teploty vzduchu predstavujú pre organizmus záťaž, problémy môžu spôsobiť aj zdravým ľudom. Netreba preto podceňovať pitný režim, inak môže dôjsť ku kolapsom. Dôležité je dávať pozor najmä na deti, seniorov či chronicky chorých. Do odporúčaných troch litrov tekutín denne sa nezapočítavajú malinovky, pivo, alkohol či káva. Nápoje by sa mali prijímať pravidelne v menších dávkach. "Dôležitá je tiež ich teplota, vhodnejšie sú vlažné nápoje," vysvetlil Mikas. Vodu je potrebné piť aj vtedy, keď človek nepociťuje smäd.

S klimatizáciou to doma i na pracovisku nemožno preháňať. Rozdiel teplôt medzi vonkajším a vnútorným prostredím nemá byť vyšší ako päť, maximálne sedem stupňov Celzia. Teplo na pracovisku musí zamestnávateľ riešiť. "Samozrejmosťou je dostatok pitnej vody. Ak na pracovisku dochádza k prekračovaniu prípustnej teploty, treba čas práce upraviť," povedal Mikas.

V kanceláriách je dôležité tieniť žalúziami či roletami, ak chýba klimatizácia, možno použiť ventilátory. Pitnú vodu musí zamestnávateľ zabezpečiť i na vlastné náklady. Hlavný hygienik priznáva, že súčasná legislatíva nestanovuje teplotnú hranicu, kedy musí zamestnávateľ urobiť opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. "Platí však, že ak na pracovisku, na ktorom sa vykonáva dlhodobá práca, nemožno zabezpečiť optimálne teplotné podmienky, zamestnávateľ musí upraviť čas práce, či posunúť začiatok pracovnej zmeny alebo zaraďovať prestávky," dodal Mikas.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR