Cholesterol je zákerný ako vysoká hladina cukru v krvi či vysoký tlak

Bratislava 8. mája (TASR) - Vysoký cholesterol je rovnako zákerný ako vysoký krvný tlak, keďže nebolí. Rovnako sa podieľa na vzniku srdcovocievnych ochorení. Odhaliť ho možno vďaka nepodceňovaniu prevencie. O negatívnych následkoch vysokej hladiny cholesterolu v krvi porozprávala TASR Ľubomíra Fábryová, predsedníčka Obezitologickej sekcie Slovenskej diabetologickej spoločnosti. Ako diabetologička sa dlhé roky venuje manažmentu porúch metabolizmu tukov.


Vysoký cholesterol nebolí. Ako má bežný človek zistiť hladinu svojho cholesterolu?

Cholesterol, podobne ako vysoká hladina cukru v krvi či tlak, je veľmi zákerný. A to v tom, že nebolí a v mladšom veku sa jeho zvýšená hladina ani nijako výrazne neprejavuje. Dá sa zistiť v rámci preventívnych prehliadok. Právo na preventívnu prehliadku má každý občan Slovenskej republiky starší ako 18 rokov raz za dva roky, alebo raz ročne, ak je evidovaným darcom krvi, darcom orgánov alebo tkanív.

Čo si myslíte o domácich testoch na cholesterol?

Využitie meraní cholesterolu mimo štandardných podmienok je iba orientačné, určite na ňom nestaviame diagnózu. Tú je potrebné potvrdiť odberom v ambulancii a vyšetrením certifikovanými a štandardizovanými metódami v laboratóriu.


Existujú diagnózy, pri ktorých je potrebné robiť preventívne vyšetrenie cholesterolu skôr ako vo veku 40 rokov?

Áno, existujú. Včasnejšiu pozornosť si vyžadujú osoby s rodinnou anamnézou srdcovo-cievnych ochorení. Znamená to napríklad výskyt srdcového infarktu, cievnej mozgovej príhody alebo náhlej smrti u otca alebo prvostupňového mužského príbuzného vo veku menej ako 55 rokov, u matky a prvostupňových príbuzných ženského pohlavia vo veku menej ako 65 rokov.

Takisto aj rodiny s geneticky podmienenou familiárnou hypercholesterolémiou. Ide o dedičné ochorenie, pri ktorom sa z pokolenia na pokolenie prenáša zmena genetickej informácie spôsobujúca vysokú hladinu cholesterolu (LDL-cholesterolu) v krvi, ktorá je zvýšená prakticky od narodenia. Slovo familiárna znamená, že ochorenie sa vyskytuje v rodine a dokážeme ho zistiť v niekoľkých generáciách.

Dokáže úprava stravy znížiť hladinu cholesterolu? Má zmysel konzumovať „nízkocholesterolové“ potraviny?
Poruchy metabolizmu tukov, podobne ako cukrovka 2. typu a obezita patria medzi chronické metabolické choroby, veľmi často sa vyskytujúce súbežne. U všetkých týchto ochorení je úprava jedálnička veľmi dôležitou – celoživotnou súčasťou liečby, ktorá pomáha zlepšiť účinok liekov. Dodržiavanie diétnych a režimových opatrení môže následne viesť k užívaniu menšieho počtu, resp. k nižšej dávke liekov.

Úprava stravy môže znížiť hladinu cholesterolu o 10 až 15 %. Zmena jedálneho lístka si však vyžaduje čas (predstavme si, že chceme zmeniť stravovacie zvyklosti u človeka, ktorý sa celý svoj život stravoval nie veľmi zdravo), často mesiace až roky. Pre dosiahnutie úspechu sú potrebné návštevy u lekára zaoberajúceho sa výživou a, samozrejme, záujem a spolupráca pacienta.

Ako je možné aktívne si zvyšovať hladinu „dobrého“ HDL-cholesterolu?

HDL-cholesterol, nazývaný „dobrý“ cholesterol, chráni pred srdcovo-cievnymi ochoreniami. V praxi to znamená, že vyššia úroveň HDL-cholesterolu nikdy nie je na škodu. Jeho hladinu možno ovplyvniť zdravým životným štýlom, do ktorého bezpochyby patrí aj správne zloženie jedálneho lístka. Ideálna je tzv. stredomorská diéta: ryby, vláknina, ovocie, zelenina, olivový olej. Je potrebné sa vyvarovať zvýšenej konzumácii nasýtených mastných kyselín, transmastných kyselín, ako aj zvýšeného príjmu jednoduchých cukrov.

Na zvýšenie hladín HDL-cholesterolu má vplyv aj redukcia hmotnosti. Dôležitou súčasťou ovplyvnenia HDL-cholesterolu je pravidelná fyzická aktivita. Najjednoduchším odporúčaním je rýchla chôdza. Denne by sme mali prejsť asi 10.000 krokov. Pre mužov s dĺžkou kroku 50 – 60 cm to predstavuje 5-6 km/hodinu, u žien pri priemernej dĺžke kroku 40 – 50 cm je to 4-5 km/hodinu. K tomu by sme mali pridať ešte 5-krát do týždňa 30 minút stredne intenzívnej fyzickej aktivity. Pre milovníkov exaktnosti je potrebné si udržať tepovú frekvenciu na úrovni 40 – 60 % maxima (maximálna tepová frekvencia = 220 – vek), ale podstatne jednoduchšie je asi vykonávanie fyzickej aktivity do "spotenia“.

Fajčenie nepriaznivo ovplyvňuje hladiny HDL-cholesterolu, takže rozhodnutie prestať fajčiť taktiež napomáha zvýšeniu hladín HDL-cholesterolu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR