|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
28. apríla 2009
Chodili nám demarše, obraz sme museli zmeniť, povedal Figeľ
Komisár Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ priznal, že pred vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) prežívala naša krajina ťažké ...
Zdieľať
BRATISLAVA 28. apríla (WEBNOVINY) - Komisár Európskej komisie zodpovedný za vzdelávanie, odbornú prípravu, kultúru a mládež Ján Figeľ priznal, že pred vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) prežívala naša krajina ťažké obdobie. "Prišli sem demarše, ktoré reagovali na vnútropolitický vývoj, na narúšania ústavnosti a základných slobôd," povedal pre agentúru SITA Figeľ. Tie boli nekompatibilné s ašpiráciami na vstup do únie, uviedol. "Tento vývoj zastaviť, obraz zmeniť a naštartovať integračné procesy bolo veľmi náročné, ale aj potrebné," spomína pri príležitosti piateho výročia bývalý hlavný vyjednávač nášho vstupu do únie.
Prístupovému procesu pomohlo celkové spoločenské vzopätie, tvrdí Figeľ. Jeho vyjadrením bola široká koalícia, ktorá mala po prvýkrát ústavnú väčšinu v parlamente. "Bolo potrebné urobiť mnohé rozhodnutia, kde sa takáto sila v parlamente vyžadovala, napríklad zmenu Ústavy SR a rozhodnutia na zastavenie prepadu slovenskej ekonomiky, ktorý sa prejavil v rokoch 1998 až 1999," povedal eurokomisár. Priznal, že vtedajšia široká podpora vstupu SR do únie tiež znamenala, že diskusie o dôsledkoch nášho členstva v nej boli limitované. "Áno, ale to je proces, ktorý má svoje fázy," vyhlásil. Najskôr prišla otázka, kde patríme, či chceme patriť do EÚ alebo chceme zostať sami, podotkol.
Podľa Figeľa to vnímala každá krajina, ktorá sa v tom čase uchádzala o vstup, ako určené zadanie. "Nie únia pristupovala k nám, ale my k nej," tvrdí. "Otázka znela, kedy a za akých podmienok sme schopní priblížiť sa k členstvu," uviedol. Slovensko si túto úlohu vytýčilo k 1. januáru 2004 s tým, že všetky inštitúcie a právo budú adaptované a harmonizované k 1. januáru 2003, uviedol Figeľ. "Keď sme začínali, maďarský cieľový dátum bol rok 2002, poľský a český 2003. My sme meškali, napriek tomu sme chceli vstupovať spolu," povedal vyjednávač. Pripomenul, že slovenský prístupový proces bol realistický a vyvážený.
Do EÚ vstúpilo Slovensko 1. mája 2004 (spolu s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Maltou, Cyprom, Estónskom, Litvou a Lotyšskom). "Vstup s Višegrádom je historický fakt, všetko ostatné je hypotéza a história nemá rada hypotézy," tvrdí Figeľ. Myslí si, že ak by sme nevstúpili do únie spolu s okolitými štátmi, malo by to rôzne konzekvencie. "Napríklad, vstupovali by sme v ďalšej vlne. V roku 2007 vstupovalo Rumunsko a Bulharsko, Slovensko nie je súčasťou východného Balkánu, my sme stredná Európa," vysvetlil Figeľ. Neskorším vstupom by sme podľa neho znevýhodnili obchodné a ekonomické aktivity väčšiny našich firiem. "Cena za neintegráciu v jednom čase so susedmi by bola vyššia. Scenár, ku ktorému sme sa dopracovali, bol najvýhodnejší, najrozumnejší a je dobré, že sa stal realitou," hodnotí po piatich rokoch.
SITA
Prístupovému procesu pomohlo celkové spoločenské vzopätie, tvrdí Figeľ. Jeho vyjadrením bola široká koalícia, ktorá mala po prvýkrát ústavnú väčšinu v parlamente. "Bolo potrebné urobiť mnohé rozhodnutia, kde sa takáto sila v parlamente vyžadovala, napríklad zmenu Ústavy SR a rozhodnutia na zastavenie prepadu slovenskej ekonomiky, ktorý sa prejavil v rokoch 1998 až 1999," povedal eurokomisár. Priznal, že vtedajšia široká podpora vstupu SR do únie tiež znamenala, že diskusie o dôsledkoch nášho členstva v nej boli limitované. "Áno, ale to je proces, ktorý má svoje fázy," vyhlásil. Najskôr prišla otázka, kde patríme, či chceme patriť do EÚ alebo chceme zostať sami, podotkol.
Podľa Figeľa to vnímala každá krajina, ktorá sa v tom čase uchádzala o vstup, ako určené zadanie. "Nie únia pristupovala k nám, ale my k nej," tvrdí. "Otázka znela, kedy a za akých podmienok sme schopní priblížiť sa k členstvu," uviedol. Slovensko si túto úlohu vytýčilo k 1. januáru 2004 s tým, že všetky inštitúcie a právo budú adaptované a harmonizované k 1. januáru 2003, uviedol Figeľ. "Keď sme začínali, maďarský cieľový dátum bol rok 2002, poľský a český 2003. My sme meškali, napriek tomu sme chceli vstupovať spolu," povedal vyjednávač. Pripomenul, že slovenský prístupový proces bol realistický a vyvážený.
Do EÚ vstúpilo Slovensko 1. mája 2004 (spolu s Českom, Maďarskom, Poľskom, Slovinskom, Maltou, Cyprom, Estónskom, Litvou a Lotyšskom). "Vstup s Višegrádom je historický fakt, všetko ostatné je hypotéza a história nemá rada hypotézy," tvrdí Figeľ. Myslí si, že ak by sme nevstúpili do únie spolu s okolitými štátmi, malo by to rôzne konzekvencie. "Napríklad, vstupovali by sme v ďalšej vlne. V roku 2007 vstupovalo Rumunsko a Bulharsko, Slovensko nie je súčasťou východného Balkánu, my sme stredná Európa," vysvetlil Figeľ. Neskorším vstupom by sme podľa neho znevýhodnili obchodné a ekonomické aktivity väčšiny našich firiem. "Cena za neintegráciu v jednom čase so susedmi by bola vyššia. Scenár, ku ktorému sme sa dopracovali, bol najvýhodnejší, najrozumnejší a je dobré, že sa stal realitou," hodnotí po piatich rokoch.
SITA