CHMELÁR: Náckov a boľševikom chcem mať pred očami

Eduard Chmelár.Foto: Ilustračné foto SITA/Tomáš BenedikovičBRATISLAVA 16. januára (WEBNOVINY) - Kriminalizáciu tzv. jáchymovskej lži, teda popieranie či ospravedlňovanie zločinov komunizmu, považuje politológ Eduard Chmelár z Paneurópskej vysokej školy za brutálny a navyše kontraproduktívny zásah do slobody prejavu. "Ja chcem mať všetkých náckov a boľševikov pred očami," povedal pre SITA Chmelár, na margo rozšírenia trestného zákona, ktoré pripravujú poslanci OKS, ktorí sa do parlamentu dostali na kandidátke Mostu-Híd. Chmelár tvrdí, že parlament nie je historický ústav, ktorý by mal vykladať dejiny a nepohodlné názory odsúvať za hranice diskusie.


Umlčiavanie nepohodlných či nebezpečných názorov nevedie podľa Chmelára k ich utlmovaniu, ale naopak, k sofistikovanejšiemu šíreniu. Podobný názor má aj na kriminalizáciu tzv. osvienčimskej lži, teda popieranie, zľahčovanie či ospravedlňovanie holokaustu. "Sloboda prejavu zahŕňa aj názory, ktoré znepokojujú, šokujú či podnecujú zlosť," nazdáva sa.

Úpravu, ktorú by chceli členovia OKS predložiť do parlamentu na jar, odmieta aj Juraj Marušiak zo Slovenskej akadémie vied. "Trestanie jáchymovskej, ako aj osvienčimskej lži je výrazom rezignácie občianskej spoločnosti na vlastnú rolu," povedal s dodatkom, že spoločnosť sa s extrémnymi názormi musí vedieť vyrovnať inak. Podobne ako Chmelár považuje legislatívne riešenie za neprimerané a kontraproduktívne zasahovanie do slobody prejavu.

Naopak, k reštriktívnemu prístupu sa prikláňa prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov. Hoci obmedzenie slobody slova považuje za diskutabilné, trestanie popierania genocíd či politických procesov vníma ako obhájiteľné. V opačnom prípade je podľa neho možná "plazivá revízia" demokratického zriadenia.

Upozornil napríklad na maďarskú stranu Jobbik, ktorá sa dostala do parlamentu ako tretí najsilnejší subjekt. Za kľúčový považuje Mesežnikov historický kontext a skutočnosť, že stredná Európa má neblahé skúsenosti s totalitnými režimami. Podotkol, že v USA je sloboda prejavu oveľa širšia a v Japonsku vychádza množstvo antisemitskej literatúry práve z dôvodu, že nemajú takú skúsenosť s nacistickou genocídou či komunistickou diktatúrou ako Európa.

Hoci minister vnútra Daniel Lipšic (KDH) je známy ako prívrženec liberálneho prístupu k slobode prejavu a v minulosti platný paragraf o osvienčimskej lži kritizoval, k aktuálnemu zámeru OKS sa vyjadriť nechcel. "Keďže ide o návrh koaličných poslancov, minister nepovažuje za vhodné ho komentovať," uviedol pre SITA Lipšicov hovorca Gábor Grendel. Predseda poslaneckého klubu SNS Rafael Rafaj s návrhom principiálne súhlasí, potreboval by si však preštudovať konkrétne znenie.

Podľa českého politológa Petra Justa je téma vyrovnania sa s komunizmom pravidelne nastoľovaná aj v Česku, predovšetkým v súvislosti s otázkou zákonného uznania tretieho (teda protikomunistického) odboja. "Českú politiku táto téma ale delí. V českej spoločnosti sú názory za aj proti, rozdelené takmer rovnomerne. Podobne to bolo aj v prípade jáchymovskej lži či v otázke zákazu komunistickej strany," povedal Just pre agentúru SITA.