CHMEL: Orbánov zákon sťažuje prijatie našej novely

Foto: SITA/Ľudovít VaniherBRATISLAVA 23. februára (WEBNOVINY) - Prijatie novely zákona o používaní jazykov národnostných menšín sťažuje podľa podpredsedu vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolfa Chmela zákon o dvojakom občianstve, ktorý prijala maďarská vláda. „Orbánov zákon sťažuje aj priatie tohto zákona,“ vyhlásil na dnešnej tlačovej besede Chmel. Hoci slovenská a maďarská vláda na seba momentálne vzájomne neútočia, podľa Chmela je vzájomná nedôvera dosť veľká. „Občas sa mi zdá, ako keby na druhej strane Dunaja nevyhovovalo, že Maďari v susedných krajinách majú politické zastúpenie,“ uviedol. Do istej miery o tom svedčí aj to, že maďarská vláda neakceptuje stranu Most-Híd ako svojho partnera, keďže nejde o čisto etnickú stranu, myslí si Chmel.


Novela, ktorú pripravil vicepremiér je momentálne v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Vláda by sa ňou mala zaoberať na najbližšom rokovaní a do parlamentu by sa mala dostať v marci. Ak parlament novelu odobrí, mohli by menšiny v obciach, kde ich žije viac ako 15 percent, používať svoj jazyk v úradnom styku a napríklad úradné formuláre by museli byť na vyžiadanie v jazyku menšiny. Novela by tiež zaviedla označenie úradov na budovách v jazyku menšiny. Pôvodne mala novela kvórum pre používanie jazyka menšiny v úradnom styku znížiť na 10 percent, s tým však nesúhlasili kresťanskí demokrati. Napokon sa koalícia dohodla na kompromisných 15-tich percentách, tie by však ešte mohol okresať parlament. „Zatiaľ sme rozhodnutí z tých 15 percent neustúpiť,“ vyhlásil Chmel.

Ak by napokon 15-percentné kvórum poslanci schválili, dotklo by sa to 729 obci. Zmenu by však pocítili len v 73 obciach, v ktorých občania patriaci k národnostnej menšine tvoria 15 percent, pretože v ostaných obciach žije viac ako 20 percent ľudí hlásiacich sa k národnostnej menšine a tí môžu svoj jazyk v úradnom styku využívať už dnes.



Zmena by sa najviac dotkla rusínskej a rómskej menšiny. V prípadne Rusínov by počet obcí, v ktorých môžu v úradnom styku používať svoj jazyk, vzrástol o 45, rómsky jazyk by po novom zaznieval v 86 obciach, čo je oproti dnešnému stavu o 29 obcí viac. Počet obcí, kde budú môcť ľudia na úradoch používať maďarčinu vzrastie len o dve.

Vicepremiér sa poľa svojich slov snažil novelou vytvoriť pre menšiny žijúce na Slovensku vhodné prostredie a optimálne podmienky. „Etnická rozmanitosť je obohatením štátu a spoločnosti a musíme pre ňu vytvárať aj životné, predovšetkým legislatívne podmienky,“ uviedol Chmel.