CHMEL: O občianstve radšej neskôr, ale s dohodou

Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel.Foto: SITA/Michal Burza BRATISLAVA 27. februára (WEBNOVINY) - Ak sa koalícia tento týždeň nedohodne na zákone o štátnom občianstve, pre Most-Híd je prijateľnejšie predložiť upravené znenie na aprílové rokovanie Národnej rady SR než bez dohody na marcovú schôdzu. V diskusnej relácii Slovenskej televízie O päť minút dvanásť to skonštatoval podpredseda vlády pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel (Most-Híd). Na to, aby mohli poslanci o norme rokovať ešte v marci, by bolo potrebné predložiť návrh do parlamentu najneskôr do soboty 5. marca, teda pätnásť dní pred začiatkom schôdze. Doteraz sa však ešte nestretla ani pracovná skupina. Koaličná rada by mala o zákone rokovať v pondelok.


Podľa Chmela by mal zákon o štátnom občianstve vychádzať "z nejakej dohody medzi Slovenskom a Maďarskom, aby nebol prijímaný v atmosfére nedôvery". Ako poukázal, v tejto chvíli vzťahy nie sú ideálne, aj keď sa "odblokovala tá hystéria, ktorá tu bola štyri roky, ale že by tie vzťahy boli nejako osobitne teplé alebo nebodaj úprimné, sa nedá povedať." Dokazujú to podľa neho aj zákony prijímané na obidvoch stranách a takéto niečo by sa medzi spojencami v európskych štruktúrach diať nemalo.

Maďarsko by malo najneskôr do konca apríla prijať novú ústavu a ak sa jej súčasťou stane aj to, že krajania budú mať volebné právo, podľa Chmela príde k istému zablokovaniu vo vzájomných vzťahoch, "lebo pre Slovensko to nie je to najprijateľnejšie riešenie." On osobne v tom však nevidí "nejaké veľké nešťastie, lebo my máme dosť fantázie v tom, že trochu zveličujeme pokiaľ ide o Slovensko, že by sa ten maďarský zákon o dvojakom občianstve mohol na Slovensku veľmi zveličiť aj fyzicky." Pripustil však, že niekoľko tisíc ľudí by si v takom prípade o maďarské občianstvo požiadalo.

Vicepremiér sa vyjadril aj k svojej novele o používaní jazykov menšín, podľa ktorej by menšiny v obciach, kde ich žije viac ako 15 percent, mohli používať svoj jazyk v úradnom styku a napríklad úradné formuláre by museli byť na vyžiadanie v jazyku menšiny. Doterajšie kvórum je 20 percent. Parlament by mal o novele rokovať v marci. Chmel verí, že rozdielne názory v koalícii na zákon o štátnom občianstve vplyv na podporu tejto novely mať nebudú. Ako zdôraznil, motiváciou pre jej predloženie bolo programové vyhlásenie vlády, ako aj potreba zosúladiť zákon o používaní jazykov menšín s už prijatou novelou zákona o štátnom jazyku. Podľa Chmela sa novela zákona o používaní jazykov menšín dotkne asi 70 až 80 obcí, v ktorých bude možné jazyk menšiny používať v úradnom styku. Nepredpokladá však, že by prišlo k dramatickej zmene oproti súčasnému stavu.