|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
02. augusta 2010
Chmel avizoval novelizáciu zákona o štátnom jazyku
Národnostné menšiny zrejme budú na úradoch rozprávať svojimi jazykmi častejšie. ...
Zdieľať
Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel.
Foto: SITA/Michal Burza
BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) - Národnostné menšiny zrejme budú na úradoch rozprávať svojimi jazykmi častejšie. Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel na dnešnej tlačovej konferencii avizoval novelizáciu zákona o štátnom jazyku. Štát by mal v budúcnosti upustiť od pokút a sankcií za jeho porušovanie. Vicepremiér chce tiež posilniť používanie jazykov národnostných menšín na úradoch. "Vzťah väčšinového jazyka a jazyka menšín by nemal byť taký jednostranný, respektíve v mnohých prípadoch je ten slovenský jazyk uplatňovaný ako dominantný alebo výlučný v komunikácii bez ohľadu na to, koľko príslušníkov v tej ktorej obci žije," konštatoval Chmel.
Tak, ako to odporúča Rada Európy i vysoký komisár OBSE, vicepremiér chce dovoliť používať jazyky menšín na úradoch v tých obciach, kde je aspoň desať percent príslušníkov národnostnej menšiny. V súčasnosti musí patriť k menšine aspoň 20 percent obyvateľov obce. "Hranica desiatich percent by sa dotkla len nejakých 20 maďarských obcí, ale výrazne by pomohla obciam, v ktorých žijú rusínski, nemeckí spoluobčania a rómski občania," argumentuje Chmel. Zníženie hranice na desať percent podľa neho zlepší komunikáciu na úradoch v oblastiach, kde žijú menšiny.
Chmel navrhne i zrušenie zákona o štátnom občianstve, uplatňovanie dvojakého občianstva chce upraviť bilaterálnou dohodou s Maďarskom. Najradšej by novelizoval aj vlastenecký zákon, respektíve zákon o štátnych symboloch. To však na koaličných rokovaniach narazilo na odpor KDH, tvrdí Chmel. Vynucovanie vlastenectva a úcty k štátnym symbolom na základe zákona podľa vicepremiéra hraničí s porušením slobody názoru. Je tiež sporné, či je tento zákon v súlade s právom Európskej únie. "V školách môžu študovať a do orgánov samospráv môžu byť zvolení aj občania ktoréhokoľvek štátu EÚ a povinné uctievanie štátnych symbolov napríklad vo vyučovacích alebo zasadacích miestnostiach môže byť z ich strany teoreticky napadnuté," odôvodňuje Chmel.
Chmel chce dohodu s Maďarskom o občianstve
SITA
BRATISLAVA 2. augusta (WEBNOVINY) - Národnostné menšiny zrejme budú na úradoch rozprávať svojimi jazykmi častejšie. Podpredseda vlády SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Rudolf Chmel na dnešnej tlačovej konferencii avizoval novelizáciu zákona o štátnom jazyku. Štát by mal v budúcnosti upustiť od pokút a sankcií za jeho porušovanie. Vicepremiér chce tiež posilniť používanie jazykov národnostných menšín na úradoch. "Vzťah väčšinového jazyka a jazyka menšín by nemal byť taký jednostranný, respektíve v mnohých prípadoch je ten slovenský jazyk uplatňovaný ako dominantný alebo výlučný v komunikácii bez ohľadu na to, koľko príslušníkov v tej ktorej obci žije," konštatoval Chmel.
Tak, ako to odporúča Rada Európy i vysoký komisár OBSE, vicepremiér chce dovoliť používať jazyky menšín na úradoch v tých obciach, kde je aspoň desať percent príslušníkov národnostnej menšiny. V súčasnosti musí patriť k menšine aspoň 20 percent obyvateľov obce. "Hranica desiatich percent by sa dotkla len nejakých 20 maďarských obcí, ale výrazne by pomohla obciam, v ktorých žijú rusínski, nemeckí spoluobčania a rómski občania," argumentuje Chmel. Zníženie hranice na desať percent podľa neho zlepší komunikáciu na úradoch v oblastiach, kde žijú menšiny.
Chmel navrhne i zrušenie zákona o štátnom občianstve, uplatňovanie dvojakého občianstva chce upraviť bilaterálnou dohodou s Maďarskom. Najradšej by novelizoval aj vlastenecký zákon, respektíve zákon o štátnych symboloch. To však na koaličných rokovaniach narazilo na odpor KDH, tvrdí Chmel. Vynucovanie vlastenectva a úcty k štátnym symbolom na základe zákona podľa vicepremiéra hraničí s porušením slobody názoru. Je tiež sporné, či je tento zákon v súlade s právom Európskej únie. "V školách môžu študovať a do orgánov samospráv môžu byť zvolení aj občania ktoréhokoľvek štátu EÚ a povinné uctievanie štátnych symbolov napríklad vo vyučovacích alebo zasadacích miestnostiach môže byť z ich strany teoreticky napadnuté," odôvodňuje Chmel.
Chmel chce dohodu s Maďarskom o občianstve
SITA