Chatrč v centre Banskej Bystrice obýva 17 ľudí!

Priamo v Banskej Bystrici žije v chatrči 17 ľudí. Nemajú elektrinu, tečúcu vodu ani sociálne zariadenie. „Vodu berieme z neďalekej studne,“ vysvetľuje Marcela Radičová, jedna z obyvateliek polorozpadajúceho sa domu. „Kúrime drevom, ktoré nám prinesú ľudia.“ Často sú to rámy z vyhodených okien, ktoré sú napustené rôznymi chemikáliami. „Keď ich podpália a je nízky tlak, v dvoroch okolitých domov sa nedá dýchať,“ sťažuje sa jeden zo susedov. Obraz banskobystrického slumu dotvára latrína, ktorá sa nachádza vedľa domu. Na život v meste 21. storočia je to trochu silná káva.

V chatrči bývajú dve rodiny, Radičovci a Pokošovci. Nie sú tunajší, prišli až z Tisovca. Všetci sú odkázaní na dávky v hmotnej núdzi. Nemajú peniaze na opravu domu, ani na odsťahovanie sa. „Písali sme niekoľko žiadostí o náhradné bývanie na mestský úrad, ale všetko márne,“ rezignovane hovorí Radičová. „Už neverím, že sa niečo zmení,“ dodáva.
Vedúci referátu sociálnych vecí a bytovej politiky Mestského úradu v Banskej Bystrici Karol Langstein je neoblomný. „Každý býva v tom, na čo má,“ hovorí na rovinu. „Mesto pomáha občanom natoľko, nakoľko sa sami aktivizujú.“ Podľa neho obyvatelia chatrče nemajú stály príjem a zo sociálnych dávok by neboli schopní platiť náhradné bývanie. „Prečo by sme mali dať byt niekomu, kto si ho nevie zaplatiť?“ kladie si rečnícku otázku. Podľa jeho slov nadštandardná pomoc týmto ľuďom by bola diskrimináciou iných skupín obyvateľstva, ktoré sa snažia riešiť svoju neutešenú situáciu.
Zo začarovaného kruhu, v ktorom sa obyvatelia Malachovskej cesty nachádzajú, by im podľa vedúceho referátu mali pomôcť rómske občianske združenia. Jedno z nich v čase našej návštevy skutočne bolo v rómskej štvrti. Spolu s miestnymi brigádovali v rámci aktivačných prác. Zdá sa však, že márne.


Ján Krempaský