|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. augusta 2009
Chára si váži Zlatý puk rovnako ako Norrisovu trofej
Slovensko má po trojročnom kraľovaní Marián Hossu nového najlepšieho hokejistu. Na základe hlasovania odborníkov a pracovníkov médií sa absolútnym víťazom ankety Zlatý puk 2009 stal Zdeno Chára. ...
Zdieľať
KOŠICE 8. augusta (WEBNOVINY) - Slovensko má po trojročnom kraľovaní Marián Hossu nového najlepšieho hokejistu. Na základe hlasovania odborníkov a pracovníkov médií sa absolútnym víťazom ankety Zlatý puk 2009 stal Zdeno Chára. Anketový triumf tohto obrancu bol viac - menej očakávaný, veď počas celej sezóny veľmi dobre viedol ako kapitán svoj zámorský tím NHL Boston Bruins a svoje snaženie v profilige vyšperkoval zisk Norrisovej trofeje pre najlepšieho zadáka súťaže.
Tridsaťdvaročnému Chárovi sa podarilo triumfovať v hodnotení najlepších hokejistov v SR po prvý raz, na najvyšší stupienok sa dostal iba ako druhý obranca v histórii po Ľubomírovi Višňovskom (2005). "Určite je to pre mňa veľká česť a veľmi si to cením. Ide o výsledok dlhoročnej práce, tréningov a oddanosti hokeju - nielen mojej, ale aj ľudí, ktorí ma podporujú. Sú to moji najbližší, rodina a priatelia, ktorí sa na tom všetkom podieľali. Nesmiem zabudnúť ani na spoluhráčov, s ktorými som za tie roky hral. Všetkým veľmi pekne ďakujem,“ zneli na piatkovom slávnostnom vyhodnotení v Košiciach slová vzrastom najvyššieho hráča v histórii NHL (205 cm).
Trenčiansky rodák a odchovanec napriek nedávnemu zisku celosvetovo sledovanej Norris Trophy nepodceňuje význam domáceho bilančného ocenenia. V hierarchii ho zaradil na rovnakú úroveň ako júnovú cenu zo zámoria. „Zlatý puk si vážim rovnako ako tú Norrisovu trofej. Vôbec by som si nedovolil tvrdiť, že je to nebodaj nejaká menej významná cena. Bol som aj preto veľmi rád, že som sa dostal do okruhu kandidátov. Na Slovensku panuje veľká konkurencia - súperil som s hráčmi ako Marián Hossa, Paľo Demitra či Miro Šatan. Vždy je veľmi ťažké uspieť. Pomyslel som si síce, že by som sa mohol dočkať, ale človek nikdy nevie. Keď vyhlásili moje meno, bol som milo prekvapený.“
Pre Cháru si organizátori slávnostného večera v Steel aréne pripravili zaujímavú úlohu dostať basketbalovú loptu do koša. Malo to však "háčik" spočívajúci v piatich členkách slovenského šampióna združených do tímu Dobrí anjeli Košice. V porovnaní s hokejistom nevysoké basketbalistky napokon Cháru odstavili, a to jeho zvalením na ľadovú plochu. „Nevedel som, čo mám robiť. Samozrejme, mal som vystreliť a aj som to pôvodne plánoval, ale dievčatá predviedli veľmi dobrú defenzívu a nedali mi šancu,“ referoval s úsmevom Chára a na otázku, či ho pri tom nezasiahli aj na chúlostivejších miestach, odpovedal: „To nie. Keby sa to aj stalo, necítil by som nič, pretože som mal na sebe výstroj.“
A ako sa novému najlepšiemu hokejistovi Slovenska páčil piatkový slávnostný program? „Považujem myšlienku premiestnenia ceremoniálu z divadla na ľad za dobrú,“ poznamenal Chára a k priebehu exhibičného duelu s Košičanmi (5:3 pre hostoteľov) uviedol: „Hral sa síce bezkontaktný hokej, ale nebolo to len 'lážo-plážo'. Ponúkli sme divákom zopár pekných akcií, ale predsa len bolo vidieť, že väčšina z nás stála v tejto sezóne na ľade po prvý či druhý raz. Chýbala zohratosť a technika. Na druhej strane, fanúšikov by možno nezaujalo, ak by padlo po pätnásť gólov na oboch stranách.“
SITA
Tridsaťdvaročnému Chárovi sa podarilo triumfovať v hodnotení najlepších hokejistov v SR po prvý raz, na najvyšší stupienok sa dostal iba ako druhý obranca v histórii po Ľubomírovi Višňovskom (2005). "Určite je to pre mňa veľká česť a veľmi si to cením. Ide o výsledok dlhoročnej práce, tréningov a oddanosti hokeju - nielen mojej, ale aj ľudí, ktorí ma podporujú. Sú to moji najbližší, rodina a priatelia, ktorí sa na tom všetkom podieľali. Nesmiem zabudnúť ani na spoluhráčov, s ktorými som za tie roky hral. Všetkým veľmi pekne ďakujem,“ zneli na piatkovom slávnostnom vyhodnotení v Košiciach slová vzrastom najvyššieho hráča v histórii NHL (205 cm).
Trenčiansky rodák a odchovanec napriek nedávnemu zisku celosvetovo sledovanej Norris Trophy nepodceňuje význam domáceho bilančného ocenenia. V hierarchii ho zaradil na rovnakú úroveň ako júnovú cenu zo zámoria. „Zlatý puk si vážim rovnako ako tú Norrisovu trofej. Vôbec by som si nedovolil tvrdiť, že je to nebodaj nejaká menej významná cena. Bol som aj preto veľmi rád, že som sa dostal do okruhu kandidátov. Na Slovensku panuje veľká konkurencia - súperil som s hráčmi ako Marián Hossa, Paľo Demitra či Miro Šatan. Vždy je veľmi ťažké uspieť. Pomyslel som si síce, že by som sa mohol dočkať, ale človek nikdy nevie. Keď vyhlásili moje meno, bol som milo prekvapený.“
Pre Cháru si organizátori slávnostného večera v Steel aréne pripravili zaujímavú úlohu dostať basketbalovú loptu do koša. Malo to však "háčik" spočívajúci v piatich členkách slovenského šampióna združených do tímu Dobrí anjeli Košice. V porovnaní s hokejistom nevysoké basketbalistky napokon Cháru odstavili, a to jeho zvalením na ľadovú plochu. „Nevedel som, čo mám robiť. Samozrejme, mal som vystreliť a aj som to pôvodne plánoval, ale dievčatá predviedli veľmi dobrú defenzívu a nedali mi šancu,“ referoval s úsmevom Chára a na otázku, či ho pri tom nezasiahli aj na chúlostivejších miestach, odpovedal: „To nie. Keby sa to aj stalo, necítil by som nič, pretože som mal na sebe výstroj.“
A ako sa novému najlepšiemu hokejistovi Slovenska páčil piatkový slávnostný program? „Považujem myšlienku premiestnenia ceremoniálu z divadla na ľad za dobrú,“ poznamenal Chára a k priebehu exhibičného duelu s Košičanmi (5:3 pre hostoteľov) uviedol: „Hral sa síce bezkontaktný hokej, ale nebolo to len 'lážo-plážo'. Ponúkli sme divákom zopár pekných akcií, ale predsa len bolo vidieť, že väčšina z nás stála v tejto sezóne na ľade po prvý či druhý raz. Chýbala zohratosť a technika. Na druhej strane, fanúšikov by možno nezaujalo, ak by padlo po pätnásť gólov na oboch stranách.“
SITA