Ch. L. Sholes získal pred 140 rokmi patent na písací stroj

Mooresburg/Bratislava 27. augusta (TASR) – Pracovný ručný písací stroj bol jedným z najkomplikovanejších mechanických zariadení, ktoré kedy vstúpili do hromadnej výroby a rozšíreného používania. Autorom prvého komerčne úspešného písacieho stroja bol Američan Christopher Latham Sholes, ktorý naň získal patent 27. augusta 1878. Stalo sa tak pred 140 rokmi.


Christopher Latham Sholes sa narodil 14. februára 1819 v meste Mooresburg v Pensylvánii v USA. Po ukončení vzdelávania začal pracovať ako tlačiar pri príprave tlače. Po štyroch rokoch už bol editorom regionálnych novín. Vystriedal ich niekoľko. Po politickej kariére dostal miesto vyberača daní v prístave Milwaukee.

Stálym zamestnaním získal dostatok voľného času na to, aby sa mohol venovať svojej záľube v zostavovaní rôznych technických zariadení. Tak vznikol jeho stroj na číslovanie knižných stránok.

Jeho priateľ, tiež vynálezca a mechanik Carlos Glidden, ho naviedol na myšlienku vymyslieť aj stroj na písanie. Tento nápad ho zaujal natoľko, že sa mu venoval po zvyšok svojho života. Prvý patent na písací stroj získal 23. júna 1868. Bol to stroj blízky dnešnému, ktorý otláčal písmená pomocou zafarbenej pásky na tenký papier. Aby získal financie na ďalšie vynálezy, predal patentové právo naň zbrojárskej firme Remington Arms co. Táto firma, venujúca sa výrobe zbraní a šijacích strojov, vyprodukovala prvé písacie stroje na nožný pohon ozdobené kvietkami.

Sholesov prvý písací stroj mohol písať len malé písmená. Číslo „1“ na klávesnici nebolo, nahrádzalo sa písmenom „l“. Písmená na klávesnici boli usporiadané podľa abecedy. Písanie na stroji sa nevyznačovalo rýchlosťou. Písalo sa systémom nájdi a stlač, samému autorovi písacieho stroja ani nenapadlo, že by sa na ňom malo písať rýchlo.

V lete 1870 jeho spolupracovník Densmore demonštroval stroj spoločnosti Western Union, ktorá hľadala spôsob zaznamenávania telegramov. Spoločnosť objednala niekoľko strojov, ale odmietla si zakúpiť práva, pretože sa domnievala, že vynikajúce zariadenie by sa mohlo vyvinúť za menej než bola jeho požadovaná cena 50 000 USD.

Sholes svoj vynález neskôr zdokonalil. Poruchy vzniknuté nakopením klávesov pri rýchlejšom písaní odstránil racionálnejším usporiadaním klávesov. Klávesnica tak v roku 1873 získala usporiadanie označené skratkou QWERTY podľa písmen v treťom riadku zľava, používané dodnes (v niektorých krajinách vrátane strednej Európy sa používa systém QWERTZ s prehodenými klávesami Y a Z).

Skutočné využitie písacieho stroja, urýchľujúceho a uľahčujúceho kancelárske práce, nastalo až po zavedení klávesy "shift", ktorou sa umožnilo písanie veľkých písmen. Vynález si dal Sholes patentovať 29. augusta 1878. Toto obdobie môžeme označiť aj za začiatok preniknutia žien na dovtedy čisto mužskú pôdu – ako pisárok do kancelárií. Prvou pisárkou v histórii bola dcéra samotného vynálezcu Liliana, ktorá s radosťou skúšala výhody novej technickej vymoženosti.

V Spojených štátoch, v Európe, Austrálii a inde sa začali formovať školy, ktoré špeciálne pripravovali dievčatá na povolanie pisárky. Neskôr sa objavil nápad zvýšiť rýchlosť písania na stroji používaním všetkých desiatich prstov. 

Vynálezca a podnikateľ Christopher Latham Sholes zomrel 17. februára 1890 v Milwaukee.

Postupne vznikali aj konkurenčné firmy, ktoré začali vyrábať písacie stroje. V tom čase sa objavilo 88 patentovaných modelov. Najpraktickejším sa zdal vynález F. X. Wagnera, ktorý začala vyrábať v roku 1898 firma Underwood, ktorá ako prvá zaviedla aj pásku. Dovtedy sa ako farbivo používala iba plstená poduška napustená farbou. Na konci 50. rokov 20. storočia talianska spoločnosť Olivetti pohltila slávneho amerického výrobcu písacích strojov Underwood a vyrobila prvý počítač.

Napriek čoraz väčšiemu užívaniu počítačov sa dodnes vyrábajú mechanické aj elektrické písacie stroje. Pre skutočných milovníkov retrotechniky nie je však nič dôležitejšie ako zachovanie pôvodných nablýskaných historických kúskov.

Na Slovensku firma Švec a spol. produkuje mechanické písacie stroje pre nevidiacich a slabozrakých, na ktorých sa dá písať text 6-bodovým Braillovym písmom.

Históriu písacích strojov zachytila aj dokumentárna snímka California Typewriter (2016). Film je príbehom o ľuďoch, ktorých životy sú spojené s písacími strojmi, je meditáciou o kreativite a technológiách.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR