Cezhraničným daňovým praktikám má zamedziť nová legislatíva

Bratislava 18. júna (TASR) - Cezhraničným daňovým praktikám spoločností má odzvoniť. Parlament posunul do druhého čítania návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní z dielne Ministerstva financií (MF) SR.


Návrhom zákona sa do slovenskej legislatívy preberajú ustanovenia eurosmernice. Cieľom návrhu je najmä zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie boja proti cezhraničným daňovým praktikám firiem. Návrh zákona má podľa rezortu financií odradiť sprostredkovateľov aj daňovníkov od používania praktík potenciálne agresívneho daňového plánovania a prostredníctvom neho sa má účinne prispieť k úsiliu smerujúcemu k tomu, aby sa vytvorilo prostredie spravodlivého zdaňovania. "Zákonom sa bude riadiť informovaná a odborne zdatná verejnosť, ktorá navrhuje vysoko sofistikované opatrenia cezhraničného daňového plánovania. Návrh nadväzuje na doterajší dynamický vývoj v oblasti automatickej výmeny informácií," priblížil rezort financií.

Zavádza sa ním automatická výmena informácií o cezhraničných opatreniach podliehajúcich oznamovaniu medzi príslušnými orgánmi členských štátov Európskej únie (EÚ). Na zabezpečenie tejto automatickej výmeny informácií sa zaviedla povinnosť tzv. povinných osôb (sprostredkovateľa alebo príslušného daňovníka, t. j. používateľa) podať informácie o cezhraničných opatreniach, ktoré spĺňajú aspoň jeden charakteristický znak, ktorý presne definuje zákon. "Uvedená povinnosť sa vzťahuje na sprostredkovateľa, t. j. osobu, ktorá cezhraničné opatrenie navrhuje, ponúka na trhu, resp. ktorá takéto opatrenie pripravuje, sprístupňuje daňovníkovi alebo ktorá riadi jeho aplikáciu u daňovníka," vysvetlilo ministerstvo. Sprostredkovateľom môže byť aj osoba, ktorá pri týchto aktivitách poskytuje pomoc, podporu alebo poradenstvo iným osobám. "Za určitých okolností sa oznamovacia povinnosť týka aj samotného daňovníka," priblížilo MF SR.

Za nesplnenie nových povinností bude môcť daňový úrad uložiť sankcie. Tie sa môžu vyšplhať až na 30.000 eur, a to aj opakovane. "Daňový úrad pri určovaní výšky pokuty prihliada na rôzne skutočnosti, napríklad na hodnotu oznamovaného opatrenia, závažnosť, trvanie protiprávneho stavu, následky protiprávneho stavu a podobne," uvádza sa v návrhu zákona.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR