Cez rozvojovú pomoc najviac pomôžeme Afganistanu, Keni a Srbsku

BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) - Afganistan, Keňa a Srbsko sú krajiny, ktorým bude Slovensko v rámci rozvojovej pomoci do roku 2013 najviac pomáhať. Vyplýva to z novej Strednodobej stratégie oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009 - 2013, ktorú dnes schválila vláda. Tieto tri krajiny sú tzv. programovými krajinami a pomoc pre nich bude dlhodobejšia a finančne významnejšia ako pomoc tzv. projektovým krajinám. Zaradenie Afganistanu, Kene a Srbska medzi programové krajiny korešponduje s cieľmi slovenskej zahraničnej politiky, v prípade Kene je v súlade so strategickým programom Európskej únie, zdôrazňuje sa v materiáli. Výber týchto troch krajín za programové označil "za dobrý konsenzus" predseda Platformy mimovládnych rozvojových organizácií (MVRO) Marián Čaučík.


Projektovými krajinami sú Albánsko, Bielorusko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Etiópia, Gruzínsko, Kazachstan, Kirgizsko, Macedónsko (FYR), Moldavsko, Mongolsko, Sudán, Tadžikistan, Ukrajina, Uzbekistan a Vietnam. Prípadné zmeny v zaradení jednotlivých krajín bude možné urobiť v národných programoch, ktoré schvaľuje vláda. V tejto súvislosti Čaučík upozornil, že pribudli projektové krajiny. Ich vyšší počet môže znamenať nižšie príspevky na projekty alebo to, že pre niektoré krajiny nebude schválený žiaden projekt, dodal.

V oficiálnom stanovisku platformy sa zdôrazňuje, že "vítajú snahu ministerstva zahraničných vecí o poskytovanie účinnejšej rozvojovej pomoci ako to predpokladá aj nová strednodobá koncepcia." Mimovládky zároveň upozorňujú, že účinnosť poskytovanej rozvojovej pomoci bude do veľkej miery závisieť od výšky financií vyčlenených na ňu. Pri takom obmedzenom objeme financií aký poskytovalo Slovensko doteraz, bude ťažké naplniť úlohy, ktoré si ministerstvo stanovuje, zdôrazňuje Platforma MVRO. Výber konkrétnych krajín platforma nekomentuje. Pozitívne ale vnímajú zavedenie pravidla flexibility, ktoré by malo umožniť reagovať humanitárnou a rozvojovou pomocou na vývoj vo svete. Zároveň trvajú na tom, aby aspoň polovica každoročne vyčlenených financií bola využitá na pomoc v chudobných krajinách, uvádza sa v stanovisku platformy.

V materiáli rezortu zahraničných vecí sa pripomína, že na Európskej rade v júni 2005 sa nové členské krajiny Európskej únie vrátane Slovenska zaviazali, že vyvinú úsilie na zvýšenie oficiálnej rozvojovej pomoci do roku 2010 na 0,17 percenta z hrubého národného dôchodku (HND) a do roku 2015 na 0,33 percenta z HND. Na základe schváleného rozpočtu na rok 2009 a navrhovaného rozpočtu na roky 2010 s výhľadom až do roku 2013 sa percentuálny rast financií určených na slovenskú rozvojovú pomoc nezvyšuje, uvádza sa v materiáli. Ak by Slovensko v roku 2010 prispelo na celkovú rozvojovú pomoc 0,17 percenta HND, znamenalo by to vyčleniť v rozpočte vyše 130 miliónov €, takmer o 81 miliónov € viac ako je naplánované vo východiskách štátneho rozpočtu. V súčasnosti je zvyšovanie objemu finančných prostriedkov rozvojovej pomoci ovplyvnené aj spomalením slovenského ekonomického rastu ako dôsledku globálnej recesie, uvádza sa v materiáli.

V informačnom materiáli k Strednodobej stratégii oficiálnej rozvojovej pomoci SR na roky 2009-2013 sa uvádza, že Slovensko doteraz realizovalo 223 projektov rozvojovej pomoci v hodnote viac ako 25 725 000 €. Ide o projekty z rokov 2004-2007. V roku 2008 boli dohodnuté ďalšie projekty pre Balkán, východnú Európu, Áziu a Afriku. Od roku 2003 Slovensko poskytlo humanitárnu pomoc takmer 8 300 000 € do 22 krajín. Efektívne poskytovanie humanitárnej pomoci bolo do roku 2006 limitované tým, že finančnú pomoc v prípade humanitárnych katastrof a kríz musela schvaľovať vláda. Doterajšia rozvojová pomoc pomohla príjemcom, zviditeľnila Slovensko, prehĺbila väzby s partnerskými krajinami a pomohla pri otváraní dverí pre etablovanie slovenských subjektov v zahraničí, zdôrazňuje sa v schválených materiáloch.
SITA