Cez knihu Derviš a smrť spoznáte Bosnu zo 17. storočia

Bratislava 28. februára (TASR) - Meša Selimović je bosniansky autor, ktorého majú slovenskí čitatelia možnosť spoznať zatiaľ iba vďaka románu Derviš a smrť, ktorý v origináli vyšiel v roku 1966.


Tento psychologický román sa odohráva pre európske publikum v exotickom prostredí, a to nielen z geografického, ale aj z náboženského hľadiska. Dej je situovaný do Bosny 17. storočia, ktorá bola v tom čase pod nadvládou Osmanskej ríše, kde si v navonok pokojnej tekiji (dervišskom kláštore) nažíva hlavný hrdina – derviš Ahmed Nurudin. Tekija na okraji kasaby (malého vidieckeho mesta) je centrom duchovného života obyvateľov a Ahmed v nej bojuje bitky so svojím svedomím.

Pokiaľ by sme sa na román pozreli len z hľadiska pomeru zobrazovania vnútorného a vonkajšieho života hrdinov a tematiky duchovna a svedomia, mohli by sme ho prirovnať k Dostojevského románu Zločin a trest. Podobne ako Raskoľnikov, Nurudin má nesmierne bohatý vnútorný život a kladie na svoju česť tvrdé požiadavky. Zamýšľa sa, ako sa v danej situácii zachovať tak, aby ostalo jeho svedomie čisté a ocitá sa pred neľahkými voľbami. Stane sa totiž, že zatknú jeho brata. Ahmed zisťuje prečo a snaží sa bojovať za jeho prepustenie, hoci nevie, či je Harun vinný alebo nevinný. Kvôli tomu musí presvedčiť svojho priateľa Hasana, aby sa vzdal dedičstva v prospech sestry, ktorej manžel by mohol byť v prípade jeho brata užitočný.

Vnútorné monológy, podrobné opisy prežívania, nekonečné kontemplácie a pitva vnútorného života derviša, to sa skrýva na stránkach tejto vysoko oceňovanej knihy. Autor čitateľom nič nedaruje zadarmo, každé odhalenie alebo prekvapenie je vykúpené krvopotným čítaním duševných výlevov hlavného hrdinu. Dlhé súvetia, ťažko čitateľné metafory, nekonečné opisy a čas akoby sa vliekol. Dva dni v živote hlavného hrdinu sú rozpísané na viac ako stoštyridsiatich stranách – a hoci sa hovorí, že za jeden deň v živote sa môže stať viac ako za niekoľko rokov, autor akoby zle odhadol trpezlivosť čitateľa. Román je ako veľmi hlboká sonda do labyrintu vedomia hlavného hrdinu, ale ten je taký rozvetvený, že sa v ňom strácame. Rytmus rozprávania je veľmi pomalý a dialógy do deja nevnášajú očakávané napätie.

Je pravda, že na niektoré knihy treba vnútorne dozrieť, aby sme ich mohli čítať s hlbokým pochopením. Nedá sa vylúčiť, že chyba je na mojej strane, a preto som nedokázala dosiahnuť súznenie s osudom derviša, na ktorého čaká smrť. Z môjho pohľadu je však táto kniha nezáživná a bolo pre mňa ťažké zvyknúť si na autorov rytmus a spôsob rozprávania. Iný názor však má spisovateľ Pavle Zorić: „Derviš a smrť je v určitom zmysle vyvrcholením tragickej vízie života v súčasnej srbskej literatúre. Život Ahmeda Nurudina nie je tragický ani tak svojím koncom, ktorý je aj napriek krutosti z biologického hľadiska pochopiteľný, ale predovšetkým charakterom cesty, ktorú musel prekonať: od čistej nevedomosti veriaceho, cez pochybujúceho buriča až po nečestného intrigána, zradcu, uzurpátora moci.“





Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR