Cestovateľ s kefkou a drobnými

To je len chabý výpočet krajín, ktoré stačil precestovať iba 23-ročný Vlasto Štefík z bratislavskej Petržalky. Spomínané krajiny prešiel stopom alebo jednoducho po vlastných, so zopár drobnými vo vrecku v obšúchaných rifliach a zubnou kefkou v batohu. „Prespávam na plážach a u náhodných lások, ktoré sú ochotné zaplatiť účet hodinových hoteloch," hovorí sveták z Petržalky.
Niekedy musel z cesty aj utekať, aby si zachránil svoju zubnú kefku a náhradné oblečenie. Biely stopár napríklad na mexických cestách nie je zasa bohviečo. Šoféri si myslia, že majú plné vrecká dolárov od svojich prachatých rodičov. Vlasto však vo svete peniaze ani strach spravidla nemá. Živí sa výlučne prácou vlastných rúk. V Mexiku zhotovoval náramky a prstienky z kože, bavlny, drôtov, čo si obkukal na hlučných trhoch od domácich majstrov. Za pár dolárov, ktoré si takto zarobil, putoval po krajine šesťdesiat dní. V Chile sa zasa naučil maľovať autolakmi obrázky. Za peniaze, ktoré utŕžil za obrázky, prešiel takmer celú západnú Európu a časť Južnej Amerike.
Obrázky slovenského tuláka išli najmä v Bolívii či Chile doslova na dračku. Ak je človek dostatočne zručný, jeden namaľuje za dvadsať minút a môže zinkasovať aj pätnásť eur. Okrem toho domorodec málokedy odmietne kúpiť obrázok od potulného bieleho umelca...
Ani o zážitky na svojich cestách nemal núdzu. V Guadalajare, v Mexiku mu starosta ponúkol za ženu svoju sestru a zmlátili ho policajti, keď sa chcel s opitými Indiánmi dostať na diskotéku... 
Najviac si zamiloval Mexiko. Dokonca sa chcel v krajine oženiť s  čiernookou domorodkou. Tá však na svojho nadstavajúceho tak žiarlila, že ho strážila aj na toalete. Ufrnkol jej niekoľko hodín pred svadbou do bratislavskej Petržalky. Nie nadlho. Niekoľko hodín po našom rozhovore nasadol do kamióna a odišiel do sveta. Má pred sebou Indiu a Vietnam, vo vrecku zopár korún a zubnú kefku.

Jožo T. Schön