Cestopisné denníky štúrovcov sú dôkazom mysliteľských schopností Štúra

Bratislava 24. augusta (TASR) - Národnobuditeľská práca štúrovcov bola širokospektrálna. Ľudovít štúr svojich vrstovníkov i študentov - poslucháčov nabádal k neustálej práci. Dával im námety aj na prázdniny. Nabádal ich, aby si počas ciest po Slovensku všetko zapisovali. Nielen piesne, povesti, rozprávky a iné žánre ľudovej slovesnosti, ale aby si zapisovali svoje dojmy, poznatky, úvahy i myšlienky, ktoré im zídu na um priamo na tvári navštíveného miesta. A oni to naozaj aj robili. Tak postupne vznikli „cestopisné denníky štúrovcov“, dnes by sme v súlade so žurnalistickou terminológiou povedali - cestopisné reportáže. Tieto potom publikovali v rôznych rukopisných i oficiálnych tlačených časopisoch, no niektoré sa nám zachovali len ako rukopisy.


Literárny historik Michal Eliáš z týchto materiálov zostavil a edične pripravil reprezentačnú knihu Z cestovných denníkov štúrovcov. Vyšla vo Vydavateľstve Matice slovenskej v roku 2010. Nachádzame v nej cestopisné reportáže, ktoré „boli napísané hneď po uzákonení štúrovskej spisovnej slovenčiny“. V zborníku sú zastúpení títo autori: Jozef Miloslav Hurban - Prechádzka po považskom svete, Bohuš Nosák - Spomienky potiské a Listy z neznámej zeme k L., Pavol Dobšinský - Púť po otčine roku 1846, Janko Buor - Z cestovného denníka, Cestopis Štefana Horníka, Karol Alexander Modráni, Karol Zorkóci - Opisy krajov slovenských.

Keď sa pozrieme bližšie na mená autorov, na prvý pohľad zistíme, že všetci mali aj veľmi blízky osobný vzťah k Ľudovítovi Štúrovi. Bohuš Nosák bol poslucháčom teológie na lýceu v Bratislave a neskôr riadnym redaktorom Slovenských národných novín i Orla tatránskeho. O jeho vzťahu k Štúrovi hovorí aj názov jeho cestopisnej reportáže „na pokračovanie vo forme listov“ Listy z neznámej zeme k L. Za iniciálou „L“ sa skrývalo krstné meno Ľudovíta Štúra. Dobšinský bol podstatne mladší, no na štúdiách v Levoči pohotovo zachytil štúrovského ducha, ktorého priniesli protestujúci bratislavskí odídenci. Ján Juraj Boor (Buor), rodák z Vrbového, tiež študoval teológiu na bratislavskom lýceu. Karol Alexander Modráni bol Štúrovým spolurodákom, študoval na lýceu v Bratislave, potom na právnickej akadémii. Teológiu v Bratislave študoval aj Karol Jaroslav Zorkóci, rodák z Banskej Bystrice.

Literárne málo známa je osobnosť Štefana Horníka. Bol to Štúrov krajan a vrstovník. Narodil sa v roku 1816 v Radiši-Žitnej, čo je susedná obec Uhrovca smerom na sever. S Ľudovítom sa poznali ešte ako chlapci a jeho otec Samuel ho aj učil. V Bratislave a vo Viedni sa vyučil za krajčíra, ako vyučený sa vrátil do Bratislavy a otvoril si dielňu. Oženil sa a keď sa narodila prvá dcéra, Ľudovíta Štúra pozval za krstného otca. Ten neodmietol, a tak sa stali kmotrovia. No a Ľudovít Štúr mu urobil medzi študentmi takú reklamu, že „u Horníka“ si dlhé roky dávali šiť odevy skoro všetci študenti bratislavského lýcea.

Zborník Z cestovných denníkov štúrovcov nehovorí priamo o živote a diele Ľudovíta Štúra. Je však nepriamym dôkazom mysliteľských schopností Ľudovíta Štúra, ktorému nechýbala nápaditosť a pracovné nasadenie. Aj týmto spôsobom podnietil činorodosť študentov, a tak nám vznikol žáner cestopisnej reportáže v literárnej slovenčine, v prípade dvojice autorov Modráni - Zorkóci aj pokus o regionálny miestopisný slovník.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR