![]() |
16. septembra 2007
Cieľom cesty gréckych hrdinov, ktorí sa pod vedením Iasona plavili na lodi Argo, bolo navrátenie rúna z Frixovho barana do vlasti. Po rôznych peripetiách a za pomoci bohov rúno získali a plavili sa späť do Grécka. Keď ich začal kolchidský kráľ prenasledovať, doplavili sa Argonauti až do delty Dunaja a jeho severným ramenom až dovnútra Balkánskeho polostrova. Je možné, že ich cesta viedla aj cez dnešné Slovensko a Argonauti sa zoznámili aj so životom našich predkov v dobe bronzovej. Výstava to dokumentuje prostredníctvom najvýznamnejších slovenských nálezísk doby bronzovej, medzi ktoré patria Mýtna Nová Ves, Radzovce, Komjatná, Myšia Hôrka. Okrem iného sa na nich našli i v báji spomínané "dračie zuby" (zub treťohorného žraloka v Radzovciach), náhrdelník z mäkkýšov dunajskej delty, baran s odznakmi bojovníka v Klátovskej Novej Vsi, ale aj meče, maska z ľudskej tváre, šperky a iné predmety, čo spájajú staroveké Slovensko so starým Gréckom.
Autor výstavy Pavel Dvořák patrí medzi najvýznamnejších popularizátorov dejín praveku a doby bronzovej. Je autorom mnohých kníh a televíznych seriálov. Výsledkom jeho spolupráce s poprednými slovenskými archeológmi je 50-dielny televízny seriál Stopy dávnej minulosti a neskôr aj štyri zväzky rovnomennej knihy. Seriál i kniha boli venované slovenským archeologickým lokalitám z doby bronzovej a dejinám tohto obdobia Európy. Stopy dávnej minulosti a film Veľká cesta za zlatým rúnom, nakrútený na ostrove Kos v Grécku sa stali základným materiálom aj pre výstavu Veľká cesta za zlatým rúnom. Výstava je venovaná životnému jubileu Pavla Dvořáka (1937, Praha) - jeho sedemdesiatinám.
SITA
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |