Český Malý labyrint literatury sa venuje dielu Ľ. Štúra i štúrovcom

Bratislava 20. októbra (TASR) - České nakladateľstvo pre deti a mládež Albatros v Prahe vydalo v roku 1982 slovníkové dielo Malý labyrint literatury. Heslá napísal a koncepciu ich usporiadania navrhol literárny vedec Viktor Kudělka. Personálne i vecné heslá, vrátane literárnovedných termínov, sú usporiadané abecedne a zachytávajú svet literatúry a písomníctva v jeho celosvetovom priestore i v celosvetovej histórii, vrátane slovenskej literatúry. Nájdeme tu heslá o Jánovi Kollárovi a Šafárikovi, Kukučínovi i Novomeskom, Timrave a Hečkovi, o Jankovi i Fraňovi Kráľovcoch, Ľudovítovi Štúrovi a štúrovcoch.


Štúr je hneď v prvej vete dvojstĺpcového hesla charakterizovaný ako „vůdce a hlavní organizátor slovenského národního hnutí v I. polovině 19. století“. Najviac priestoru heslo venuje faktu uzákonenia spisovnej slovenčiny. „Záhy dospěl k názoru, že úsilí o národní svébytnost Slováků je nutné spojit s uzákoněním slovenského spisovného jazyka, založeného na řeči lidu. Rozhodnutí o odluce od češtiny a povýšení středoslovenského nářečí na spisovný jazyk přijal Štúr spolu s J. M. Hurbanem a Michalem Miloslavem Hodžou v r. 1843.“ Nielen v texte autora tohto slovníka, ale skoro vo všetkých štúdiách českých literárnych historikov sa fakt uzákonenia spisovnej slovenčiny podáva ako odtrhnutie či odluka od češtiny. Po česky písali a veľmi výnimočne rečnili a kázali iba slovenskí vzdelanci evanjelickej konfesie. Ani to však nebola aktuálna čeština, ale v priebehu rokov mierne deformovaná čeština Kralickej biblie, v ktorej bol vytlačený aj evanjelický kancionál, čiže spevník náboženských piesní. Slovenskí evanjelickí kňazi už vtedy kázali v kostoloch po slovensky, len liturgia a piesne boli v kraličtine.

Heslo spomína Slovenské národné noviny a ich význam, no nehovorí nič o Štúrovej účasti na Slovanskom zjazde v Prahe, ani o Štúrovej poslaneckej činnosti. Heslo sprevádza Štúrov portrét, reprodukcia litografie Františka Kolářa.

Štúrovcov slovník charakterizuje ako literárnu školu nazvanú podľa vodcovskej osobnosti Ľ. Štúra. „Tvořili ji především básníci S. Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič a J. Botto, kteří v 40. letech 19. století jako první uvedli do poezie - a hned na vysoké umělecké úrovni - nově ustanovený spisovný jazyk slovenský.“

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR