Český HRový rebel Tomáš Hajzler bude prednášať na konferencii New Vision in HR v Bratislave

BRATISLAVA 3. septembra (WN/PR) - Na čom myslíte, že stála autorita autority v dvadsiatom a skorších storočiach? Ako to, že žiak poslúchal učiteľa, dieťa rodiča, pacient lekára a podriadený šéfa? Ako to, že dnes počujeme o tom, ako učitelia nezvládajú deti alebo o útokoch pacientov na lekárov, občanov na policajtov alebo o tom, že si zamestnanci vyberajú svojich šéfov? Svet sa zbláznil alebo čo sa stalo?


Nie je to také ťažké. Keď sa človek trochu zamyslí, všimne si že, okrem cukru, biča a postavenia mal šéf niečo, čo sme my podriadení potrebovali. Informácie! Učiteľ sa tak mohol hrať na chytrého aj keď čítal dvadsať rokov staré prednášky. Takisto sa šéf mohol tváriť tajomne, pretože práve prišiel z porady vedenia, na ktorej sa preberali supertajné strategické manévre.

Lenže! Nestihli sme ani zostarnúť a cez noc sme sa ocitli v Austrálii - všetko je hore nohami. Internet a s ním ďalšie nové technológie sa rozšírili rýchlejšie ako vírus eboly, a každý tak dnes ťukne niekoľkokrát do klávesnice a má, čo potreboval. Obrazne sa tak už dnes všetci prechádzame po jednej nudistickej pláži. A ak ste nuda-pláž niekedy skúsili, viete, že pokusy obliekať sa do plaviek či sa zahaľovať do ručníka možno fungujú, ale vyznievajú prinajmenšom trápne.

Proste sa to stalo. Nestihli sme sa ani poriadne vyspať a našu obľúbenú hru na skrývačku už s nami nikto nechce hrať. A ešte sa na nás hnevajú. Či už pacient na lekára, študent na učiteľa alebo zamestnanec na šéfa je často doslova „nasratý" (prepáčte mi to slovo, ale nenašiel som výstižnejšie) za to, že pred ním tají veci, ktoré už aj tak dávno vie.

Možno si myslíte, že je potrebné ďalej tajiť. „Čo ak sa to, čo varíme vo firme, dozvie konkurencia?" si možno poviete. Ale keď oni to už aj tak dávno vedia! Skúste si jedno malé cvičenie, možno vám ľahšie dôjde tragikomédia našej snahy nechávať si informácie pre seba. Napíšte si všetko, čo je u vás doma verejné a čo je tajné. Prečo teda v práci tajíme, čo je doma verejné? Prečo tajiť, koľko za čo utrácate, na čom zarábate či koľko kto berie? Alebo nemáte čisté svedomie?

Najväčšiu otázku, či odkryť karty, či nie, predstavuje oblasť miezd. Koľko kto berie. Má to zostať tajné alebo má ísť o informáciu, ktorá je ľuďom k dispozícii? Semco sprístupnilo i túto oblasť a prehlasuje, že akékoľvek tajenie spôsobuje nedôveru. Bez dôvery nemôže nastať demokracia a bez demokracie nebude viac staviteľov katedrál.

Odtajnenie miezd má medzi ľuďmi z biznisu početných odporcov. Najčastejší argument je to, že zamestnanci tieto informácie využijú v dobe keď sa darí, ako dôvod pre zvýšenie vlastnej mzdy a že sa ich budú desiť v období, keď sa nedarí. Zdá sa však, že výhody tohto prístupu ďaleko prevyšujú jeho nevýhody. Skúsenosť že Semca radí rešpektovať priania tých zamestnancov, ktorí nechcú, aby zvyšok firmy vedel o výške ich mzdy. Informácia by mala byť k dispozícii na požiadanie a firma by mala byť pripravená obhájiť, prečo utráca práve toľko, koľko utráca. Zaujímavé zistenie bolo, že tí, ktorí sa za výšku svojej mzdy hanbili, dospeli k názoru, že ich „práca toľko nestojí". A postupom času zvýšili svoj prínos pre firmu, znížili mzdu alebo opustili firmu. Zaujímavé, nie?

Tomáš Hajzler

[TEXTBOX]
Český HRový rebel Tomáš Hajzler bude prednášať na konferencii New Vision in HR 23. Septembra 2009 v Hoteli Tatra v Bratislave. Spolu s Davidom Bizerom z Google a dalšími rečníkmi sa s Vami podelí o svoju víziu v Human Resources. Program a aktualizovaný zoznam účastníkov nájdete na www.informslovakia.sk