Český futbal priškrtil, slovenský to už má za sebou

Vôbec sa to však neodzrkadlí na rozpočtoch našich ligistov. Ich sezónne balíky peňazí, naopak, rastú. Väčšina zvýšila oproti minulej sezóne svoje rozpočty o pár miliónov. Výnimkou je iba trojica Púchov, Trenčín a Inter. V českom futbale však rozpočty klesajú radikálnejšie. Kluboví funkcionári otvorene hovoria o tom, že treba začať uvažovať reálne a nepreplácať to, čo nie je potrebné. „Pokiaľ chcem rozumne žiť, musíme zracionálniť pohľady,“ cituje server iDnes.cz Zbyňka Štillera, predsedu predstavenstva Slovana Liberec. Rok v českej lige stojí priemerne 73 miliónov Kč, avšak číslo výrazne zvyšuje viac než tristomiliónový rozpočet pražskej Sparty. Tá je však mimo českej reality a veľké peniaze jej už pár rokov plynú z účasti v Lige majstrov. Bez Sparty je priemerná výška rozpočtu 55 miliónov Kč.
Na Slovensku je futbal lacnejší. Naše kluby si na aktuálnu sezónu vyčlenili od 20 do 70 miliónov korún. Najvyšší rozpočet má síce Ružomberok, avšak funkcionári v ňom rátajú s dostavbou tribúny, ktorá zhltne asi 30 miliónov. Liptáci sa tak zaradia medzi slovenský priemer. Ten je v tomto ročníku 32 miliónov.
Naši západní susedia však znižujú radikálne. Dôvodom nedostatku peňazí by mohla byť známa korupčná aféra, no podľa slov funkcionárov tá nemala na prílev peňazí vplyv. Pravým dôvodom je vraj racionalizácia v kluboch. Snažili sa zbaviť drahých hráčov s vysokými zmluvami.
Na Slovensku máme znižovanie platov za sebou. Viacerí manažéri z našich klubov sa zhodujú na tom, že „éra vysokých platov deväťdesiatych rokov sa skončila.“ Dubnický manažér Ivan Nemečkay hovorí, že hráči sú podhodnotení. „V porovnaní s okolitými krajinami bývalého socialistického bloku je to tak. Obdobie, keď futbalisti zarábali prehnané peniaze sa skončilo,“ vyjadril sa Nemečkay a dodal: „Celkovo predpokladám, že sa budú zvyšovať rozpočty klubov, ale nie kvôli platom hráčov. Najmä preto, aby sme dobehli Európu v kompletnom zabezpečení chodu klubu.“ S jeho názorom sa zhoduje aj nitriansky manažér Pavol Holeščák. „Filozofia našich futbalistov je síce taká, že by chceli podmienky ako v zahraničí, no treba sa pozrieť aj na situáciu okolo. Menej reklamy, slabšia propagácia a podobne. Myslím si však, že naši hráči nemajú vysoké platy,“ povedal Holeščák. „Ich odmeny sú primerané slovenským pomerom. Možno si niektorí myslia, že sú vysoké, ale netreba zabúdať na to, že futbalista má vo svojej profesii podstatne kratšiu životnosť,“ pridal postreh bývalý funkcionár Púchova. Výhodou je  fakt, že vytvorením akcioviek sa v kluboch určili jasné pravidlá.
Generálny manažér trojnásobného majstra zo Žiliny Karol Belaník nechce problém zovšeobecniť, ale v zásade súhlasí so svojimi kolegami. „Je to otázka pre konkrétny klub, nechcel by som hovoriť o všetkých na Slovensku. U nás majú hráči základné platy, motivačnú čiastku a štartovné, ale nemyslím si, že by mali nejaké extrémne vysoké príjmy,“ vyjadril sa Belaník a pokračoval: „Treba si uvedomiť, že ak chce klub udržať dobrého hráča, musí mu ponúknuť vyšší plat. Toto však občas hráči zneužívajú.“ Základom však je, aby platy boli primerané klubovému rozpočtu.

Odkiaľ plynú peniaze do klubu

Najväčšiu časť z rozpočtov, ktoré sú v porovnaní s českými klubmi výrazne nižšie, napĺňajú kluboví manažéri z vlastných príjmov. Čo to však znamená? Významnou položkou sú vstupenky. Výrazný rozdiel je však nielen v počte divákov, ale aj v cenách vstupného. Najlacnejšie lístky na ligu sú v Púchove, kde sa na krytú tribúnu dostanete za 50 Sk, naopak, naviac musíte vytiahnuť z peňaženky u nováčika v Nitre - až 80 Sk. Rýchlo sa dá zistiť, koľko na vstupenkách zarobí Trnava (krytá tribúna 65 Sk, nekrytá 55 Sk), kde práve vrcholí divácky ošiaľ a na štadión chodí pravidelne viac než 17 000 fanúšikov - za 1 zápas viac než milión korún. A jednoducho si vyrátame, o koľko si prilepší  bratislavský Inter, keď na Pasienky príde necelá tisícka.  I keď má vyššie vstupné, 75 Sk, zarobí priemerne asi 65 000.

Kúpim, predám, vymením
Takmer dvojnásobný podiel na klubovom rozpočte než príjem z lístkov má predaj hráčov. Tu rozhodujú hlavne dobrí manažéri, ktorí ovládajú pravidlá na futbalovom trhu. Ten neraz funguje ako burza  - kúpim, predám, vymením. Druhým a ešte dôležitejším faktorom je kvalita hráčov. Ak mám dobrý tovar, o cenu sa handlovať nemusím. Ak však chcem zarobiť  na „šmejde“ treba k tomu veľa šikovnosti. Slovenské kluby teraz toho veľa na predaj nemajú. Hlavne smerom za hranice. Samozrejme, česť výnimkám. Aj napriek tomu dokážu manažéri na svojich hráčoch vyryžovať až 16 percent z celkového ročného balíka.

Najviac ide z reklamy
Viac než tretinu klubových rozpočtov v slovenskom ligovom futbale tvorí reklama. Na drese každého futbalistu možno nájsť logá rôznych partnerov, či iných priateľov klubu, ktorí venujú nejakú tú korunku. Samozrejme, za protihodnotu. Tou sú spomínané logá nielen na dresoch, ale aj reklamné panely na ihrisku, či propagácia firmy na televíznych tabuliach - pozadie, ktoré vidíme pri rozhovoroch s futbalistami na všetkých štadiónoch.
Vlastné príjmy klubov síce tvoria 40 percent rozpočtu, ale z toho by naši ligisti nevyžili. Isté percento pridáva futbalový zväz, mesto, niečo je na úver.

ROZPOČTY SLOVENSKŻCH A ČESKŻCH KLUBOV

Klub 2004/2005 2005/2006
Artmedia 40 50
Ružomberok 32 70
Dubnica 35 43
Púchov 40 34
Trenčín 32 28
Trnava 35,5 35
Inter 45 40
Nitra  - 20 
B. Bystrica 30 40
Žilina 50 55
* Sumy sú v miliónoch
Klub 2005/2006
Sparta 360 Kč (v Sk 482)
Slavia, Brno, Teplice, Liberec
a Ostrava 80 (107)
Slovácko 52 (70)
Jablonec a Ml. Boleslav 50 (67)
Olomouc 45 (60)
Zlín 42 (56)
Příbram a Most 40 (54)
Plzeň 35 (47)
Jihlava 30 (40)
Blšany 25 (34)

Graf INEKO
Lucia Petrincová