Český estrádny umelec a konferencier Vladimír Dvořák by mal 90 rokov

Písek/Bratislava 14. mája (TASR) - Český estrádny umelec, konferencier a scenárista Vladimír Dvořák bol fenoménom medzi komikmi, jeho anekdoty a vtipné scénky viac ako štyridsať rokov rozosmievali široké publikum. Vďaka svojim nesmrteľným výrokom v kultovej relácii Československej televízie (ČST) Televarieté (1971-1989) a textom k piesňam Karla Gotta, Karla Hálu a iných spevákov sa navždy zapísal do sŕdc poslucháčov. Vo štvrtok 14. mája uplynie 90 rokov od jeho narodenia.


Vladimír Dvořák sa narodil 14. mája 1925 v českom Písku. V roku 1944 maturoval na pražskom gymnáziu a ďalej sa pokúšal študovať žurnalistiku na Vysokej škole politickej a sociálnej. Po dvoch semestroch prestúpil na Filozofickú fakultu Univerzity Karlovej v Prahe na sociológiu a estetiku. Po štyroch semestroch zo školy odišiel. Novinársku profesiu si nakrátko vyskúšal v Mladej fronte a ako redaktor Československého rozhlasu, kde uvádzal vlastnú hudobnú reláciu (polhodinky s orchestrom Karla Vlacha - 1947, týždenník Hudba pro radost - 1951). Pre rozhlas napísal aj úspešnú hudobnú komédiu Sto dukátů za Juana (hudba Zdeněk Petr, 1952), v ktorej zaznela aj neskôr zľudovená Píseň pro Kristýnku (interpreti Vladimír Salač, Waldemar Matuška).

V roku 1951 z Československého rozhlasu odišiel, avšak i naďalej pôsobil ako jeho externý spolupracovník. V rokoch 1950-1952 pôsobil ako estrádny konferencier Československých cirkusov, varieté a lunaparkov. Päť rokov konferoval program populárnej slovenskej speváčky Melánie Olláryovej, s ktorým pochodili Čechy a Moravu. V rokoch 1952-1956 hral v Divadle estrády a satiry a objavil sa aj vo filme. Vedľajšie postavy si zahral vo filmoch Návštěva z oblak (1955), Hudba z Marsu (1955), Zaostřit, prosím! (1956) a i. Neskôr si zahral aj hlavné postavy v krátkych poučných filmoch Postavy mimo hru (1960) a Potíže s kulturou (1962). Účinkoval aj v televíznom seriáli Žena za pultom (1977).

Najväčšie úspechy zožal Vladimír Dvořák v estrádach s Jiřinou Bohdalovou (Černá hodinka, Televarieté), s ktorou sa na obrazovke ČST prvý raz objavil v roku 1956 a potom spolu účinkovali prakticky až do konca jeho života. Začínal však s českou herečkou Ludmilou Píchovou. Po prvý raz sa spolu objavili v roku 1948 v kabaretnom programe Jenom ne mrzutě. Od roku 1953 konferoval estrádne programy sám. Inšpiráciou k Televarieté mu bol slávny klub Olympia vo francúzskom Paríži, jeho vystúpenia spevákov, tanečníkov a artistov.

V televízii sa Dvořák osvedčil aj ako scenárista zábavných relácií. Vytváral scenáre k zábavným programom Kdo s kým, o čem, pro koho (1965-1966), Písničky na zítra (1961-1965), Píšu píšeš píšeme, Zpívá celá rodina a k silvestrovským estrádam. V roku 1968 sa stal dramaturgom ČST a v rokoch 1976-1989 šéfredaktorom Hlavnej redakcie zábavných programov ČST. Písal tiež texty k piesňam (Čert ví proč - Rudolf Cortés, Kulatý svět - Yvetta Simonová a Milan Chladil, Je po dešti - Judita Čeřovská, Rolničky - Hana Zagorová, Tam kde šumí proud - Karel Gott a i.). Organizačne pripravoval prvé dva ročníky Bratislavskej lýry (1966, 1967). V knihe Začínáme od Adama (1960) vytvoril medailóny súčasných spevákov z oblasti populárnej hudby. Svoje spomienky na rušný život uprostred zábavného umenia zhrnul v knihe Všechny náhody mého života (1991, 2010).

V roku 1996 vstúpil Dvořák do televíznej dvorany slávy. Toto ocenenie vnímal ako "cenu za vytrvalosť", pretože na obrazovkách televízie v tom čase pôsobil štyridsaťdva rokov. Okrem tohto ocenenia získal počas svojej profesionálnej kariéry Výročnú cenu Československého hudobného fondu za textársku tvorbu (1965), cenu Trilobit (1965), Zlatého Krokodýla (1971) a Televizní rolničku (1984). V roku 1975 sa stal nositeľom vyznamenania Za vynikajúcu prácu a 1982 získal čestný titul Zaslúžilý umelec.

Vladimír Dvořák zomrel 28. decembra 1999 v Prahe (ČR). Bol dvakrát ženatý. Mal dve deti, jeho nevlastnou dcérou je česká herečka a výtvarníčka Jana Pehrová - Krausová.











Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR