Československý prezident Antonín Novotný sa narodil pred 110 rokmi

Bratislava 9. decembra (TASR) - Šiesty československý prezident a tretí československý komunistický prezident na pražskom hrade Antonín Novotný sa narodil pred 110 rokmi, 10. decembra 1904 v Prahe - Letňanoch.

Počas svojho volebného obdobia nemal žiadne vážne zdravotné problémy. Rád manuálne pracoval, hral volejbal a najradšej záhradkárčil. Po odchode z politiky v roku 1968 žil ešte takmer sedem rokov a bol vraj veľmi svieži. Zomrel náhle na srdcový infarkt 28. januára 1975 vo veku 70 rokov.

Trpel komplexom menejcennosti?

Podľa niektorých správ trpel Novotný komplexom menejcennosti. Asi si bol vedomý svojej neschopnosti správne vyslovovať niekoľkoslabičné cudzie slová. Napríklad imperializmus vyslovoval ako imprializmus, miesto balkón hovorieval balgon, svojich súdruhov oslovoval souzi, zemědělství bolo zemedělstvím. Niektoré jeho vystúpenia vyvolávali skôr smiech. Napríklad po jednej prvomájovej manifestácii sľúbil, že "maso bude vbrzku" a celá republika sa pýtala "kdeže to Brzko je".

Biele obálky

Nehýril, necestoval, na dovolenku chodil len do Zväzu sovietskych socialistických republík (ZSSR). Zaviedol však takzvaný "systém bielych obálok". Svojím najbližším spolupracovníkom dával zo svojich financií väčšie či menšie finančné čiastky v známych bielych obálkach a tak si ich zaväzoval.

Znížil si plat

Sám navrhol zníženie svojho prezidentského platu, v tom čase v sume 240.000 Kčs (Korún československých) mesačne na 170.000 Kčs. Bol ochotný ísť ešte nižšie, ale súdruhovia v predsedníctve strany protestovali, že nemá právo kaziť ďalším prezidentom výšku mzdy.

Od zámočníka po prezidenta

Antonín Novotný, vyučený zámočník, pracoval ako robotník vo viacerých firmách, napríklad v družstve Včela v pražských Vysočanoch. V roku 1921 vstúpil do Komunistickej strany Československa (KSČ), v ktorej postupne pôsobil v rôznych straníckych funkciách v rámci straníckej organizácie v Prahe. V rokoch 1937–1938 bol plateným tajomníkom Krajského výboru (KV) KSČ v Hodoníne. V čase druhej svetovej vojny sa zúčastňoval na ilegálnej činnosti KSČ, za čo ho zatkli a v rokoch 1941–1945 väznili v nacistickom koncentračnom tábore Mauthausen v Rakúsku.

Po skončení vojny sa vrátil k práci v straníckom aparáte KSČ. Bol vedúcim tajomníkom KV KSČ v Prahe, v roku 1946 ho zvolili do Ústredného výboru (ÚV) KSČ (jeho členom bol až do roku 1968). Novotný mal ako vedúci funkcionár pražskej straníckej organizácie významný podiel na komunistickom puči vo februári 1948 a na zavádzaní a upevňovaní komunistického režimu vo vtedajšom Československu. V roku 1953 sa stal Prvým tajomníkom ÚV KSČ. Od 19. novembra 1957 do 22. marca 1968 bol prezidentom republiky.

Socializmus v názve štátu

V roku 1960 Novotný odvážne prehlásil, že v Československu je vybudovaný socializmus a slovo socialistický sa po prijatí socialistickej ústavy dostalo aj do názvu republiky. V súvislosti s týmto aktom bol Novotný aj proti svojej vôli prinútený vyhlásiť amnestiu, po ktorej z väzení vyšlo mnoho ľudí, odsúdených v politických procesoch v prvej polovici 50. rokov 20. storočia, okrem iných aj Gustáv Husák.

Proti liberalizácii

Koncom roka 1967 sa Novotný ostro postavil proti snahám o liberalizáciu spoločnosti a ostro vystupoval voči slovenskej politickej reprezentácii. Akúkoľvek opozíciu voči sebe pokladal za buržoázny nacionalizmus, aj keď ten v tom čase už nebol aktuálny. V Martine na oslavách Matice slovenskej v roku 1967 Novotný svojím urážlivým správaním postavil proti sebe a straníckemu vedeniu značnú časť slovenskej verejnosti. K popularite na Slovensku mu nepridávalo ani to, že ešte v roku 1960 prijatím socialistickej Ústavy Československej socialistickej republiky zrušil Zbor povereníkov - národný orgán vládnej a výkonnej moci na Slovensku, ktorého práva boli dané ústavou z roku 1948 (Ústava Československej republiky).

V rokoch 1967–1968 ho ostro kritizovali, najprv vedenie KSČ, potom (na jar 1968) aj široká verejnosť. Začiatkom januára 1968 ho odvolali z funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ, 22. marca 1968 abdikoval z úradu prezidenta republiky. V apríli a máji 1968 ho zbavili všetkých zostávajúcich funkcií a odišiel z politického života.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR