Československo – 100 rokov, 100 hitov: Od Hašlera po Zemeguľu

Bratislava 21. októbra (TASR) – Hudba je súčasťou nášho každodenného života. Počúvame ju doma, v práci, v aute aj v obchodných centrách. Počúvame ju z mechanických nosičov, z internetu, v mobilnom telefóne, služby MusicJet a podobné ponúkajú milióny skladieb všetkých žánrov. Nezamýšľame sa nad tým, kde a ako vznikala, podobné otázky obyčajne človeka zaskočia.


Sto rokov uplynulo od vzniku Československej republiky. Počas 75 rokov spoločného života Čechov a Slovákov vznikli desiatky kultúrnych počinov, ku ktorým jednoznačne patrí aj populárna hudba. TASR v desaťdielnom seriáli od 21. do 30. októbra ponúkne stovku hitov spoločnej cesty oboch národov - po bratsky a na polovicu - 50 českých a 50 slovenských. Od prvých priekopníkov Karla Hašlera a Gejzu Dusíka až po rozchod na konci roku 1992.

Začiatky v medzivojnovom období

      
Karel Hašler je považovaný za jedného zo zakladateľov českej piesňovej tvorby. Tento herec, textár, skladateľ, dramatik aj režisér bol veľkým národovcom. V novembri 1932 bol nakrútený film Písničkář, v ktorom stvárnil českého vlastenca v poslednom období rakúsko-uhorského mocnárstva. Z tohto filmu sú skladby Svoboda je svoboda, Kdyby tak tatík Žižka, V císařské zahradě. Najväčšími hitmi boli piesne Po starých zámeckých schodech a Ta naše písnička česká. K prvým protagonistom patrí aj spevák a skladateľ Rudolf Antonín Dvorský. V roku 1929 založil svoj vlastný orchester, účinkoval v známom kabarete Červená sedma. Z roku 1929 je šláger Jaromíra Vejvodu Škoda lásky. Je to jedna z mála piesní, ktorá sa dostala aj do zahraničia. Z roku 1938 je nemecká verzia, ktorá dostala názov Rosamunde a z roku 1939 americká verzia pod názvom Beer Barrel Polka. Viaceré šlágre zazneli v medzivojnovom období aj z filmového plátna, či už to bol milovník Oldřich Nový so skladbou Jen pro ten dnešní den alebo Vlasta Burian a jeho skladby Přednosta stanice, Anton Špelec či Oči černé.



Populárne v období medzi dvoma vojnami bolo Osvobozené divadlo. V roku 1927 mala premiéru prvá hra Vest pocket revue. Vznikla pre Voskovcových spolužiakov a profesorov z francúzskych lýceí. Protagonistami bola trojica Jiří Voskovec, Jan Werich a skladateľ Jaroslav Ježek. Úspech mali ich inscenácie Osel a stín, Slaměný klobouk, Kat a blázen, Balada z hadrů či Nebe na zemi a Pěst na oko. Dvojica nakrútila aj viacero filmov, medzi nimi Hej, rup!. Jan Werich si zahral v dvojdielnom filme Císařův pekař a Pekařův císař. Film bol hereckým koncertom Wericha v hlavnej dvojúlohe, premiéru mal 1. decembra 1951. Z toho filmu je aj známa pieseň Ten dělá to a ten zas tohle.



Jiří Suchý (*1931) začínal ako výtvarník v ateliéroch na Barrandove, neskôr v propagačnej tvorbe. Od roku 1955 hral na bendžo a spieval v skupine Accord Club Viktora Sodomu staršieho v pražskej Redute. Tam sa zoznámil s Miroslavom Horníčkom a v roku 1956 aj s Jiřím Šlitrom. V roku 1958 bol spoluzakladateľom Divadla Na zábradlí. Prvou premiérou bol 9. decembra 1958 kabaret Kdyby tisíc klarinetů, podľa ktorého potom vznikol v roku 1964 aj rovnomenný film.

Po roku účinkovania v Divadle Na zábradlí zakladajú Suchý so Šlitrom na Malej scéne divadla Ve Smečkách hudobné Divadlo Semafor. Prvou premiérou bola 30. októbra 1959 komédia Člověk z půdy. V hlavnej úlohe spisovateľa Antonína Sommra alternovali vtedy začínajúci herci Miroslav Horníček a Miloš Kopecký. Hra mala na tú dobu neuveriteľných 228 repríz. Hitmi sa stali piesne Včera neděle byla, ktorú spievala Pavlína Filipovská, Pramínek vlasů a Dítě školou povinné. Pesnička Včera neděle byla bola v rokoch 1959 až 1965 najpredávanejšou platňou, jej predaj prekročil počet 340.000 kusov.             



Speváčka Edita Štaubertová (*1940, Praha) získala hudobné vzdelanie na konzervatóriu, spievať začala s amatérskou skupinou. Zúčastnila sa súťaže Hledáme nové zpěváky a po nej bola v roku 1959 prijatá do Studia mladých zpěváků. Od roku 1961 účinkovala v divadle Alhambra. Na jej spevácky vývoj mal vplyv skladateľ  Harry Macourek. Jej najznámejšími hitmi boli Babičko, nauč mě charleston, Růžová krinolína a Zlaté střevíčky. V neskoršom období spievala aj dychovku a venovala sa účinkovaniu v estrádnych programoch. Pesnička Babičko nauč mě charleston zaznela vo filme Valčík pre milión, ktorý mal premiéru 10. marca 1961.



Šesťdesiate roky boli zlatou érou Divadla Semafor. Na scénu prichádza séria inscenácií so Zuzanou, Zuzana je sama doma (1960), Zuzana je zase sama doma (1961), Zuzana není pro nikoho doma (1963) a Zuzana je všude jako doma (1965). V autorskom tandeme Jiří Šlitr (hudba) a Jiří Suchý (texty) vytvorili desiatky úspešných piesní, z nich mnohé doslova zľudoveli, hitmi boli Zuzana, Láska nebeská, Tu krásu nelze popsat slovy či Purpura. Úspešná éra divadla a dvojice Jiří Suchý – Jiří Šlitr skončila 26. decembra 1969, keď zomrel Jiří Šlitr. Kto prešiel Semaforom, ten mal veľký predpoklad stať sa hviezdou. Slávu a úspech si v Semafore získali aj Eva Pilarová a Waldemar Matuška. Tí získali v ďalších rokoch aj ocenenie Zlatý slávik. Medzi hity patrí aj skladba Ach, ta láska nebeská. Premiéru mala v decembri 1961.

Slovenská hudobná scéna v 30. rokoch

Slovenská scéna populárnej hudby začína prvými krokmi v 30. rokoch. Prvé šlágre, tak sa im v tej dobe hovorilo, pochádzajú z polovice tretieho desaťročia. Prvé šlágre boli z operiet, ktoré zložil Gejza Dusík. Núka sa aj názor opačný, že šlágre vkladal skladateľ do operiet, aby tým zvýšil ich príťažlivosť a popularitu pre diváka. Tak či tak desiatky z nich prežili aj viac ako polstoročie od ich vzniku. Patria k nim Zem slovenská, Dedinky v údolí, Najkrajšia hviezdička, Dve oči neverné, Marína či Jaj Zuza, Zuzička.  

Jedného dňa v roku 1930 prišiel do bratislavského zábavného podniku mladý medik Gejza Dusík a zahral primášovi cigánskej kapely Alexandrovi Bitóovi svoju pieseň Neplač. Dusíková pieseň zožala taký úspech, že ju v priebehu pár dní hrali vo všetkých bratislavských kaviarňach. Ale prvé slovenské tango s názvom Dita, vydané na gramofónovej platni, nebolo ešte z pera Gejzu Dusíka. Hudbu zložil Alexander Aranyos, text napísal operný spevák Štefan Hoza, ktorý ju aj naspieval. Spoločnosť Ultraphon ju vydala na platni v roku 1934.



Hre na klavír sa Gejza Dusík venoval od detstva a v rokoch 1932 až 1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatorium. Už počas štúdií vo Viedni zložil viaceré skladby, mali výborný ohlas a vysielal ich aj rakúsky rozhlas. V roku 1935 mala v Slovenskom národnom divadle premiéru Dusíkova prvá opereta Tisíc metrov lásky. O tri roky neskôr, v roku 1938 mala premiéru opäť na doskách Slovenského národného divadla opereta Keď rozkvitne máj. Z tejto operety je aj pieseň Zem slovenská, ktorá bola neskôr populárna pod názvom Rodný môj kraj. Text piesne napísal Pavol Braxatoris. Spieva Dr. Janko Blaho. Spoločnosť Esta ju vydala na platni v roku 1938.



K najväčším postavám slovenskej divadelnej a hudobnej scény patril František Krištof Veselý. Rodák zo Skalice (*1903) maturoval v roku 1921 v Budapešti. Tam sa stal aj členom operetného súboru a popri zamestnaní navštevoval hereckú školu. V roku 1931 sa vrátil na Slovensko a prijali ho za sólistu operety v Slovenskom národnom divadle. V rokoch 1936 až 1940 žil striedavo v Bratislave a Prahe. Od roku 1940 mal stále angažmán v Slovenskom národnom divadle, kde hral popredné úlohy v operetách a režíroval. Pri slovenskej populárnej hudbe stál od jej zrodu. Už v roku 1935 nahral Dusíkovo tango Už dávno viem, ktoré malo veľký úspech. Hral prakticky vo všetkých slovenských aj svetových klasických operetách. Od roku 1946 pôsobil na Novej scéne v Bratislave postupne ako sólista, režisér a šéf spevoherného súboru. Jeho spevácka a herecká dráha bola nerozlučne spojená s Gejzom Dusíkom. Krištof Veselý postupne odpremiéroval takmer 300 slovenských populárnych piesní. Mnohé z nich sa stali hitmi a ich popularita trvala desiatky rokov. Zomrel v Bratislave 13. marca 1977 vo veku 73 rokov. Akadémia populárnej hudby ho v roku 2004 uviedla do Siene slávy slovenskej populárnej hudby. Aj pieseň Modrá ruža je z rovnomennej operety Gejzu Dusíka, premiéru mala v roku 1939, libreto napísal Pavol Braxatoris.



V 50. rokoch prichádzajú na scénu tri skvelé speváčky Gabriela Hermelyová, Bea Littmannová a Melánia Olláryová.

Gabriela Hermelyová (*1932, Košice) študovala hru na klavíri na Hudobnom ústave v Bratislave. V roku 1951 nahrala v Československom rozhlase v Košiciach prvé skladby s orchestrom Gejzu Toperczera. V roku 1954 sa presťahovala do Bratislavy, ešte v roku 1954 nahrala s orchestrom Jána Siváčka pieseň Ty nie si môj typ. Gabriela Hermelyová ako prvá speváčka na Slovensku začala v roku 1958 nahrávať v československom rozhlase skladby dvojhlasne playbackovým systémom.

Bea Littmannová (*1929, Borinka) spev študovala súkromne. V roku 1946 bola zakladajúcou členkou Miešaného zboru československého rozhlasu, od roku 1947 bola spolu s Vierou Palátovou a Hertou Bedrnovou členkou dievčenského speváckeho tria Tri dievčatká. Od roku 1957 bola aj členkou Slovenského filharmonického zboru. Medzi jej hity patria skladby Najkrajšia hviezdička, Nebolo to náhodou, Ružičky červené či Široká cestička.

Melánia Olláryová (*1928, Nové Zámky) študovala operný spev na konzervatóriu v Bratislave. Pracovala v Čs. rozhlase ako redaktorka hudobného vysielania a spievaniu populárnych piesní sa venovala od roku 1956. Nahrala viac ako 180 skladieb z pera Gejzu Dusíka, Karola Elberta a iných slovenských autorov. Hitmi boli piesne Dievčatko z Paríža, Lístoček z brezy, Maličká slzička, Na dobrú noc bozk ti dám, Pre pár modrých očí, Skryl sa mesiac za obláčik. Jeden z veľkých šlágrov, tak sa hitom v tej dobe hovorilo, bola pieseň Za našou dedinou, známa aj ako Lístoček z brezy z roku 1957.



Od roku 1958 bola jedným z centier hudobnej scény bratislavská Tatra revue. Hudobnú produkciu zabezpečoval Orchester Tatra revue, ktoré v roku 1958 založil Juraj Berczeller. Ako sóloví speváci sa predstavili Zuzka Lonská, Zdeněk Kratochvíl, Hana Hegerová, Tatjana Hubinská, Marcela Laiferová, Eva Kostolányiová, Jozef Krištof, Zdeněk Sychra, Jana Beláková a ďalší speváci. Konferenciérom, spevákom aj zabávačom bol herec Michal Belák. Dvojica Zuzka Lonská a Zdeněk Kratochvíl nahrali viacero spoločných duetov, jedným z veľkých šlágrov, ktorý vyšiel aj na platni, bol Zemeguľa.



Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR