Česká zbrojovka vyrábala aj časti traktorov alebo šijacie stroje

Uherský Brod 6. novembra (TASR) - Česká zbrojovka z Uherského Brodu má za sebou pohnutú históriu. Vyrábala diely pre nemecké vojnové stroje Messerschmitt, ale aj šijacie stroje alebo časti traktorov za socializmu. Za vyše 80 rokov osemkrát zmenila názov. Nacisti aj komunisti chrlili z fabriky stovky tisíc pušiek a guľometov označovaných tajnými kódmi. Informoval o tom portál idnes.cz.


V 30. rokoch nebolo pochýb o tom, že Adolf Hitler zbrojí. Ministerstvo národnej obrany v obavách z jeho rastúcej moci zvyšovalo aj výrobné kapacity zbrojárskych závodov. V tejto atmosfére vznikla v roku 1936 v Uherskom Brode aj Česká zbrojovka. Taktické bolo stavať čo najďalej od nemeckých hraníc. Závod pre 2000 zamestnancov vznikol za šestnásť týždňov ako pobočka Českej zbrojovky, a.s., Strakonice.

Podnik pred vojnou vyvíjal tiež unikátne autá na drevoplyn. Vývoj prebiehal v čase, keď nebolo jasné, koľko bude treba zbraní. Továreň od roku 1937 viedol František Brejcha, skúsený manažér zo Strakoníc, ktorý sa podieľal na zdokonaľovaní leteckého guľometu vz. 30. F. Po vojne bol obvinený z kolaborácie a zbavený najvyššej funkcie. Do vedenia zbrojovky sa vrátil, ale nie nadlho. V roku 1951 bol definitívne odvolaný. Vedeniu zrejme začali prekážať nesocialistické spôsoby odmeňovania, keď za zvýšený výkon vyplácal zamestnancom príplatky.

V časoch protektorátu patrila zbrojovka k menším výrobcom zbraní. Nemci ju neovládli ako veľkých hráčov pomocou obratných finančných machinácií, ale drobnými personálnymi zmenami a dosadením niekoľkých svojich ľudí do štatutárnych orgánov a vedenia.

Pri obsadzovaní závodu ešte zbrojovka dokončovala objednávky pre Ministerstvo národnej obrany, ale 7000 pištolí už bolo presmerovaných do nemeckej armády. Guľomety sa však do moderných nemeckých lietadiel nehodili. Závod vyrábal diely pre nemecké lietadlá Messerschmitt. Začala sa pripravovať aj výroba pre nemecký letecký guľomet MG 17, na to však továreň nemala vybavenie. Počítalo sa aj s výrobou vzduchoviek, malokalibroviek a brokovníc.

Koniec vojny sa niesol v znamení upadajúcej ekonomiky, nedostatku surovín a vymýšľania spôsobov ako vyrábať zbrane lacnejšie a rýchlejšie. Príkladom tejto lacnejšej zbrane je opakovačka Volksgewehr 1, inak Ľudová puška 1.

S blížiacim sa príchodom sovietskych vojsk v apríli 1945 Nemci zvolili taktiku Spálenej zeme. Bolo vydané nariadenie odmontovať a odviezť dôležité súčasti strojov, aby výroba nemohla pokračovať. Spálil sa spisový materiál, ktorý Nemci nazhromaždili počas výroby. Všetci zamestnanci boli prepustení a odkázaní na úrad práce.

Po vojne bol podnik znárodnený a v roku 1946 bol premenovaný na Českú zbrojovku, národný podnik. Začalo vyšetrovanie členov vedenia - najhoršie dopadol bývalý najvyšší technický riaditeľ, český Nemec Ignatz Uhl, ktorý bol odsúdený na trest smrti. V búrlivom roku 1948 sa do výrobného programu po rokoch vrátili vojenské zbrane. Rozbehla sa produkcia samopalov ČZ 247 do Egypta. Závod však doplnkovo vyrábal aj šijacie stroje. Po februárovom prevrate 1948 vojenských objednávok pribúdalo.

"V čase, keď bolo Československo za železnou oponou, mala Zbrojovka pochopiteľne dvere na Západ zatvorené. Zbrane sa dodávali na teritóriá, ktoré boli v súlade s ideológiou. Napríklad na Kubu alebo do niektorých afrických krajín," uviedol hovorca Českej zbrojovky Radek Hauerland.

Uherskobrodská zbrojná továreň spadala pod národný podnik Československé závody presného strojárstva. Ten silno autoritatívne a nekompromisne presadzoval zvyšovanie výroby a dodržiavanie plánov prvej päťročnice.

Na zbrane sa vrátili krycie kódy, ktoré aj za nacizmu nahradzovali komerčné označenie výrobcu vojenského materiálu. Uherskobrodská zbrojná továreň mala označenie "bky". Hoci sa opovrhovalo nacistickými metódami a po skončení vojny kódy zmizli, potreby utajenia vojenskej výroby pre komunistický režim si vyžiadali návrat kódov. Podnik používal kód "she".

Počet zamestnancov sa v 50. rokoch rýchlo zvyšoval. Z 1555 na 2347 pracovníkov v roku 1953. V nasledujúcich rokoch sa však prepúšťalo, prijímali sa totiž noví robotníci, bez toho, aby sa zvyšovala výroba. Až polovicu zamestnancov tvorili ženy. Zatiaľ čo v 50. rokoch bola hlavným programom samonabíjacia puška vz. 52/57, v ďalšej dekáde sa výroba zamerala na samopal vz. 58., ktorý v polovici 60. rokov nahradil Škorpion. V časoch socializmu sa zbrojovke hovorilo "guľometná" podľa orientácie na letecké guľomety.

Za normalizácie sa ani zbrojovka nevyhla čistkám. Začali sa prejavovať tiež ekonomické problémy a hľadal sa výrobný program pre iný sortiment. Rozhodlo sa, že to bude turbovrtuľový motor M 601 pre dvojmotorové lietadlo L 410 pre národný podnik Motorlet Praha. Ale odbyt kolísal. Ďalším pokusom bolo výroba uzlov pre traktor UR I a následne aj traktorovej hydrauliky. Z tohto dôvodu sa postavili dve nové haly.

Na začiatku 90. rokov sa podnik privatizoval, dostal sa však do neľahkej situácie. Klesala výroba leteckých motorov, častí traktorov aj dodávok služobných pištolí vz. 82. Niektoré programy sa úplne zastavili. Nepríjemnou finančnou dohrou bolo vymáhanie niekoľkomiliardových pohľadávok. Situáciu sa podarilo mierniť rastúcou výrobou civilných zbrani.

"Dnes sme predovšetkým výrobcovia pištolí. V krátkych zbraniach sme jedni z najlepších na svete. Predáme 250.000 výrobkov a viac ako 100.000 sú pištole," uviedol hovorca. Aj dnes firma vyrába nezbrojné výrobky - napríklad letecké reduktory, alebo autodielce do klimatizácií a brzdových systémov.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR