Česi by si zvolili ČSSD, nasledujú komunisti a Babišovo ANO

PRAHA 14. októbra (WEBNOVINY) - Ak by sa parlamentné voľby v Česku konali začiatkom októbra, vyhrala by ich ČSSD so ziskom takmer 28,5 percenta.


Druhí by skončili komunisti z KSČM, ktorých by volilo 12,5 percenta opýtaných, pričom rovnaký počet respondentov by dalo hlas aj hnutiu známeho podnikateľa slovenského pôvodu Andreja Babiša ANO.

Vyplýva to z výsledkov prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky zverejnili v nedeľu české médiá.


Donedávna vládne strany klesli

Až za prvou trojkou sa aktuálne nachádzajú ešte donedávna vládne strany - TOP 09 prieskum nameral 11 percent, kým ODS by svoj hlas dalo iba 6,5 percenta respondentov.

Do parlamentu by sa tesne dostali aj ľudovci z KDU-ČSL i Úsvit priamej demokracie neúspešného prezidentského kandidáta Tomia Okamuru.

Strana práv občanov - zemanovci (SPOZ) by ostala pred bránami parlamentu.

Podľa prieskumu na vzorke 1200 ľudí sa k volebným urnám v posledný októbrový víkend chystá 77 percent opýtaných, no mnohí sú ešte nerozhodnutí, komu svoj hlas nakoniec dajú.


Prognózy hovoria o vládnutí sociálnych demokratov

Vládu však s najväčšou pravdepodobnosťou budú zostavovať sociálni demokrati. Tí by mohli vládnuť buď s tichou podporou komunistov, alebo v spolupráci s TOP 09 exministra zahraničia a neúspešného prezidentského kandidáta Karla Schwarzenberga.

No kým vládnu spoluprácu s KSČM im zakazuje prijaté uznesenie, kabinet s TOP 09 by podľa svojich slov odmietol vymenovať prezident Miloš Zeman. Ten to označil za zradu na voličoch a avizoval, že by za premiéra nevymenoval lídra ČSSD Bohuslava Sobotku ani Schwarzenberga.

Predčasné októbrové parlamentné voľby v Česku sú dôsledkom zemetrasenia na politickej scéne, ktoré sa začalo v polovici júna, kedy do sídla vlády vtrhla polícia a prevalil sa škandál okolo šéfky kancelárie vtedajšieho premiéra Petra Nečasa Jany Nagyovej.

Tá protizákonne využívala služby tajných služieb. Nečas reagoval rezignáciou a Zeman sa rozhodol poveriť zostavením novej vlády svojho spojenca a exministra financií Jiřího Rusnoka. Jeho vláda však začiatkom augusta nezískala dôveru parlamentu, nasledovala jeho demisia, rozpustenie snemovne a stanovenie termínu predčasných parlamentných volieb na 25. a 26. októbra.