Červená armáda oslobodila koncentračný tábor Auschwitz pred 72 rokmi

New York/Paríž 27. januára (TASR) - Vzdelávať proti extrémizmu, budovať lepšiu budúcnosť: úloha historických lokalít a múzeí vo vzdelávacom procese o holokauste - to je téma, ktorú v roku 2017 vybrala Organizácia Spojených národov (OSN) pri príležitosti Medzinárodného dňa pamiatky obetí holokaustu. Pripadá na 27. januára a svet si v ten deň pripomenie 72. výročie oslobodenia koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau Červenou armádou 27. januára 1945.




Organizácia Spojených národov pre vzdelanie, vedu a kultúru (UNESCO) na svojej webovej stránke informovala, že spomienkové podujatia k Medzinárodnému dňu pamiatky obetí holokaustu boli v jej sídle v Paríži od 24. do 27. januára so zameraním na úlohu historických lokalít a múzeí vo vzdelávacom procese o holokauste.

V Nemecku si 27. januára pripomínajú Deň pamiatky obetí národného socializmu. Pamätný deň zaviedol 3. januára 1996 nemecký prezident Roman Herzog a dátum 27. januára stanovil parlament.



Valné zhromaždenie OSN (VZ OSN) v januári 2005 na 28. mimoriadnom zasadnutí zorganizovalo spomienkové podujatie pri príležitosti 60. výročia oslobodenia komplexu koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau v roku 1945. Potom v rezolúcii nazvanej Spomienka na holokaust, schválenej 1. novembra 2005, VZ OSN stanovilo, že 27. január bude Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu a bude sa pripomínať každý rok. Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie označil holokaust za "jednoznačné zlo". Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu - bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť, podčiarkol Kofi Annan.

Neskôr, 26. januára 2007, VZ OSN schválilo rezolúciu, v ktorej odsúdilo popieranie holokaustu. Stalo sa tak niekoľko týždňov po Iránom organizovanej konferencii, ktorej účastníci prevažne spochybňovali masové vyvražďovanie židov počas druhej svetovej vojny.

V rezolúcii prijatej VZ OSN konsenzom sa odsúdilo "bez výhrad akékoľvek popieranie holokaustu" a OSN "vyzvala všetky členské štáty, aby odmietli akékoľvek popieranie holokaustu ako historickej udalosti" alebo akékoľvek aktivity s týmto cieľom.

Franco Frattini, v tom čase komisár EÚ pre spravodlivosť a vnútro, 26. januára 2007 vyzval členské krajiny, aby "konečne prijali" nové prísne predpisy, ktorými by sa na úrovni celej únie považovali za trestné podnecovanie nenávisti a činy rasovo motivovaného násilia vrátane popierania holokaustu.


Nemecký vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau oslobodil oddiel Červenej armády 27. januára 1945. Nemecké vojská, ktoré okupovali Poľsko, založili Auschwitz v roku 1940 ako pracovný tábor pre poľských väzňov. Postupne ho rozširovali na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.


Koncom marca 1942 prišli do Auschwitzu prvé transporty židov zo Slovenska a Holandska.

Ohromení a šokovaní vojaci Červenej armády vstúpili 27. januára 1945 do vyhladzovacieho tábora a oslobodili zvyšných 7600 zúbožených väzňov.

Počet ľudí zabitých v Aschwitzi-Birkenaue nie je možné presne určiť: podľa odhadov historikov ide o 1,2-1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.




Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR