Černovskú tragédiu pripomína 101. výročie

BRATISLAVA 27. októbra (WEBNOVINY) - Stoprvé výročie Černovskej tragédie si dnes pripomenú v ružomberskej mestskej časti Černová. Pri posviacke kostola v roku 1907 tam zahynulo 15 ľudí, niekoľko desiatok ďalších bolo ľahšie a vážnejšie zranených a mnoho perzekvovaných. "Po tragédii nasledovalo vyšetrovanie a súdenie, 40 osôb dostalo 37 rokov žalára či rôzne peňažné tresty," uviedol dnes pre agentúru SITA rodák z Černovej Matúš Demko. Spomienka na tragédiu sa začne o 18:00 svätou omšou a vyvrcholí pietnou spomienkou na cintoríne pri Pamätníku černovských martýrov, ktorý bol postavený Slovenskou ligou amerických Slovákov pri príležitosti 25. výročia černovskej masakry. Na pomníku, ktorý odhalili v roku 1932, je vyrytých 15 mien obetí tragédie. Podľa Milky Demkovej, vnučky jednej z obetí streľby v Černovej, spočíva hlavný význam tejto udalosti v tom, že by sme si mali viac uvedomiť, že sme Slováci, že máme právo na sebaurčenie – ktoré nám už dnes nikto neberie. Sama sa modlieva za žandárov, ktorí 27. októbra 1907 strieľali. "Aby im bolo odpustené," povedala. Obyvatelia Černovej sa rozhodli postaviť kostol na vŕšku, aby nemuseli chodiť približne štyri kilometre do Ružomberka, pod ktorý dnes Černová spadá ako mestská časť. Základný kameň posvätili 20. apríla 1906, na jeseň 1907 čakala stavbu vysviacka. Na kostol sa skladala celá dedina, kňaz a rodák Andrej Hlinka chodil pýtať peniaze od dobrodincov doma i v Amerike. Burcoval, aby sa tam skladali," spomína dnes už 86-ročná Helena Janigová z Černovej. Obyvatelia Černovej nesúhlasili, aby ich novopostavený kostol posvätili bez ich rodáka Hlinku, ktorý bol v tom čase pre účasť na poslaneckých voľbách v roku 1905 v prospech Vavra Šrobára biskupom Alexandrom Párvym suspendovaný. Veriaci preto 27. októbra 1907 zahatali kočom, na ktorom sedeli slúžny, dekan, administrátor, pomocný organista a kostolník, vchod do dediny pri škole (teraz kultúrny dom). Veliteľ žandárov dal rozkaz strieľať do davu. „Na mieste zahynulo deväť ľudí, na následky zranení ďalších šesť," uviedol Matúš Demko. Na starú mamu Máriu Cibulkovú, ktorú postrelili do pravej ruky v lakti, spomínal pri minuloročnej storočnici 80-ročný Peter Demko, tiež rodák z Černovej. "Po incidente ju odsúdili do basy na niekoľko mesiacov," hovorí. V roku 1908 išlo do väzenia za účasť na vzbure 38 ľudí. Hlinka pri 30. výročí masakry napísal: „Zabudli sme na žandárske bajonety a guľky. Zabudli sme i na maďarské žaláre. Ale na černovskú masakru a na černovský heroizmus nezabudneme nikdy." Jeho slová podľa Demka dnes vyjadrujú základnú myšlienku - odpustiť, ale nezabudnúť. "Kto si nepamätá svoju históriu, bude si ju musieť zopakovať," zopakoval známe slová. Zmysel Černovej pre dnešok odhalil aj profesor histórie Róbert Letz. „Ako udalosť tragická, ale nerozdeľujúca, skôr spájajúca, nás pripamätúva aj dnes na dôležitosť morálnych zásad v politickom živote, na nezmyselnosť národnostného útlaku, na nebezpečenstvo zneužitia moci a na to, že naša sloboda ako hodnota presahujúca úzky časový horizont lokálnych dejín, bola draho vyvážená a vykúpená krvou černovských martýrov," povedal. SITA