CERN je vedeckým pracoviskom, ale nepohrdne ani umením

Bratislava 26. septembra (TASR) - CERN je najvýznamnejšia vládna medzinárodná organizácia pre výskum v oblasti štruktúry hmoty. Vznikla v roku 1954 a v súčasnosti združuje 21 európskych krajín. Jednou zo základných myšlienok, ktoré stáli pri zrode CERNu, bolo ukázať svetu, že skúmanie jadra atómu sa dá robiť aj na mierové účely.


Generálny riaditeľ CERNu Rolf-Dieter Heuer na svojej návšteve Slovenska v januári 2014 charakterizoval prácu v CERNe. Ako povedal, národnostné či kultúrne rozdiely sa neberú do úvahy, predsudky sa musia prekonať, ego treba potlačiť pre spoločný výsledok. CERN takto podľa jeho slov robí aj obrovský sociologický experiment a dokazuje, že organizácia je modelom Európy, ktorý spoločnými silami môže fungovať.

Slovensko je členom CERNu od roku 1993. Vzájomnú spoluprácu zastrešuje rezort školstva.

Zakladajúci členovia

Zakladajúcimi členmi bolo 12 štátov – Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Taliansko, Juhoslávia (do roku 1961), Nemecko, Holandsko, Nórsko, Grécko, Veľká Británia, Švédsko a Švajčiarsko. Neskôr sa pridružili ďalšie štáty: Rakúsko (1959), Španielsko (1961-1968 a od roku 1983), Portugalsko (1991), Poľsko (1991) ), Maďarsko (1992), Česko (1993), Slovensko (1993), Bulharsko (1999) a Izrael (2013).

CERN je skratka z Conseil européen pour la recherche nucléaire  - Európska rada pre jadrový výskum. Takto sa nazýval dočasný orgán utvorený v roku 1952 s cieľom vytvoriť európsku organizáciu pre jadrový výskum. Keď táto organizácia v roku 1954 napokon vznikla, skratka CERN bola ponechaná ako jej (alternatívny) názov.

Všetky členské štáty majú právo využívať zariadenia vedeckého komplexu ležiaceho v areáli na švajčiarsko-francúzskom pomedzí neďaleko Ženevy a vysielať tam svojich výskumných pracovníkov.

CERN prevádzkuje urýchľovače a detektory. Prvý z nich bol urýchľovač Synchrocyclotron, uviedli ho do prevádzky v roku 1957 a slúžil dlhých 33 rokov. Najväčší časticový urýchľovač na svete - Veľký hadrónový urýchľovač častíc (LHC) je umiestnený v kruhovom podzemnom tuneli s obvodom 27 kilometrov. Spustili ho po prvý raz 10. septembra 2008 a v súčasnosti sa predpokladá, že bude slúžiť 20 rokov, počas ktorých sa budú striedať niekoľkoročné obdobia experimentov a údržby.

Slovensko ako členský štát CERN prispelo k stavbe urýchľovača LHC a detektorov ATLAS a ALICE a slovenskí vedci sú aktívne zapojení do vedeckého výskumu najjemnejšej štruktúry hmoty na týchto unikátnych zariadeniach. Experimentálne zariadenie ATLAS pozostáva zo zložitého súboru špecializovaných detektorov zostavených vo valci s priemerom 25 m a dĺžkou 45 metrov v podzemnej jaskyni cca 100 m pod úrovňou terénu.

Najväčší experiment

Najväčší experiment na LHC je experiment ATLAS, ktorý sa orientuje na časticovú fyziku a obsahuje stovky fyzikálnych problémov a úloh. Podieľa sa na ňom vyše 3000 vedcov z 38 krajín sveta a ide o najväčší experiment v histórii ľudstva. Experiment ALICE sa orientuje na vzájomné zrážky atómových jadier.

Slovenský prezident Ivan Gašparovič navštívil sídlo Európskej organizácie pre jadrový výskum (CERN) 11. septembra 2012. Pozrel si podzemie LHC a stretol sa so slovenskými dodávateľmi technológií a komunitou slovenských vedcov, ktorí v organizácii CERN pracujú.

CERN je aj miestom, kde sa organizuje medzinárodný festival vedeckých filmov CinéGlobe, ktorý prispieva k popularizácii vedy. Členmi odbornej poroty bývajú dokumentaristi a tvorcovia animovaných filmov, ako aj teoretickí fyzici. Ďalším kontaktom CERNus umením je cena Prix Ars Electronica Collide@CERN, ktorú CERN spoločne s festivalom ARS ELECTRONICA ustanovili v roku 2011. Je určená kreatívnym digitálnym umelcom a jej súčasťou je dvojmesačný inšpiratívny pobyt v laboratóriách CERNu.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR