|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 19.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Judita
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. decembra 2009
CEPTA: Zlá legislatíva ohrozuje separovaný zber
Ekonomika separovaného zberu odpadov v obciach je neudržateľná. Tvrdia to pracovníci z občianskeho združenia (OZ) Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy - CEPTA, podľa ktorých je separovaný ...
Zdieľať
BRATISLAVA 19. decembra (WEBNOVINY) - Ekonomika separovaného zberu odpadov v obciach je neudržateľná. Tvrdia to pracovníci z občianskeho združenia (OZ) Centrum pre trvalo udržateľné alternatívy - CEPTA, podľa ktorých je separovaný zber komunálneho odpadu 4,5-krát drahší ako zber a uloženie zmesového odpadu na skládky. "Finančná podpora obciam z Recyklačného fondu je predovšetkým pre zlú legislatívu v súčasnosti nedostatočná a má sa ešte znižovať, čo bude mať likvidačný dopad na existujúce systémy, resp. na efektivitu separovaného zberu odpadov v obciach na Slovensku," tvrdí Miloš Veverka z OZ CEPTA. Aktivisti v rámci financovania separácie odpadov navrhujú, aby všetci výrobcovia a dovozcovia výrobkov a materiálov niesli zodpovednosť za odpad z obalov a do Recyklačného fondu platili za všetky výrobky uvedené na slovenský trh.
Podľa Veverku však obce a mestá nemôžu donekonečna zvyšovať poplatky za odpad a prenášať tak deficit na občana, pričom primárnu zodpovednosť za odpad nesú výrobcovia a dovozcovia, ktorí do systému prispievajú nedostatočne. "To, že separácia je drahšia ako zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu, je úplne prirodzené. Vyzbieranie, zvoz a najmä dotriedenie odpadu na predajný produkt - to sú najnáročnejšie kroky v životnom cykle výrobku odkedy sa stane odpadom až po jeho zhodnotenie. A tieto kroky nesú na pleciach obce a mestá,“ vysvetľuje Veverka. Podľa neho je problém v tom, že mechanizmus finančnej podpory separácie, hoci bol pôvodne navrhnutý s dobrým úmyslom, v súčasnosti absolútne nepokrýva potreby miest a obcí. "Financie z Recyklačného fondu, ktoré sú určené na tento cieľ, sú veľmi nízke a v budúcnosti treba rátať s ich ďalším znižovaním, čo je pre mnohé systémy separovaného zberu likvidačné," tvrdí Veverka. Týka sa to odpadov, ktoré tvoria obaly z plastov, papiera, kovových obalov a viacvrstvových kombinovaných materiálov, akými sú nápojové kartóny.
Výrobcovia a dovozcovia obalov, vrátane dovozcov balených výrobkov, neplatia od roku 2005 za obaly do Recyklačného fondu žiadny príspevok, ak sami alebo s pomocou tzv. oprávnenej organizácie zabezpečia zhodnotenie odpadov z obalov na úrovni limitov stanovených vládnym nariadením. Podľa týchto limitov by mali v roku 2012 výrobcovia a dovozcovia dávať zhodnocovať do 60 percent odpadov z obalov. "Tieto limity predstavujú minimálne zhodnotené množstvá, ktoré ukladá právny predpis a nie množstvá, za ktoré majú výrobcovia a dovozcovia niesť zodpovednosť. Považujeme za kľúčové, aby všetci výrobcovia a dovozcovia výrobkov a materiálov uvedených na trh v SR niesli zodpovednosť a platili príspevky za 100 % výrobkov uvedených na trh v SR. Alebo by niesli zodpovednosť a platili za tú časť do 100 percent, ktorej zhodnotenie nezabezpečia sami. Dnes to tak nie je a aj preto končí veľká časť triediteľných a zhodnotiteľných surovín na skládkach,“ vysvetlil predseda OZ CEPTA Daniel Lešinský. Dodal, že je tiež potrebné dôsledne dohliadať na to, aby povinné osoby platili zákonné príspevky do Recyklačného fondu a pri neplnení tejto povinnosti boli dôsledne sankcionované. CEPTA okrem zmien v legislatíve požaduje podrobiť Recyklačný fond nezávislej kontrole nakladania s financiami a výsledky takýchto pravidelných kontrol zverejňovať. "Je potrebné, aby rozdeľovanie financií z Recyklačného fondu bolo transparentné a na základe objektívnych kritérií," konštatuje Veverka.
Hlavným argumentom predstaviteľov priemyslu proti poplatkom do Recyklačného fondu je neúmerné zdraženie cien tovarov. "Analýzy však naznačujú zvýšenie cien výrobkov pre platenie za obalové materiály v rozsahu 0,5 až 1,5 percenta z ceny výrobku, pričom variácia ceny toho istého výrobku je u rôznych predajcov päť až štyridsať percent. Znamená to, že navýšenie ceny je u väčšiny tovarov nepodstatné," tvrdí Veverka. Dodáva, že CEPTA požaduje vypracovať odborné, verejne prístupné a nezávislé posúdenie navýšenia konečnej ceny tovarov pre príspevky na zber, separáciu a recykláciu. "Takýto materiál by mal byť podkladom pre objektívne rozhodovanie poslancov Národnej rady SR a prezidenta pri schvaľovaní odpadovej legislatívy," dodal Veverka.
SITA
Podľa Veverku však obce a mestá nemôžu donekonečna zvyšovať poplatky za odpad a prenášať tak deficit na občana, pričom primárnu zodpovednosť za odpad nesú výrobcovia a dovozcovia, ktorí do systému prispievajú nedostatočne. "To, že separácia je drahšia ako zneškodňovanie zmesového komunálneho odpadu, je úplne prirodzené. Vyzbieranie, zvoz a najmä dotriedenie odpadu na predajný produkt - to sú najnáročnejšie kroky v životnom cykle výrobku odkedy sa stane odpadom až po jeho zhodnotenie. A tieto kroky nesú na pleciach obce a mestá,“ vysvetľuje Veverka. Podľa neho je problém v tom, že mechanizmus finančnej podpory separácie, hoci bol pôvodne navrhnutý s dobrým úmyslom, v súčasnosti absolútne nepokrýva potreby miest a obcí. "Financie z Recyklačného fondu, ktoré sú určené na tento cieľ, sú veľmi nízke a v budúcnosti treba rátať s ich ďalším znižovaním, čo je pre mnohé systémy separovaného zberu likvidačné," tvrdí Veverka. Týka sa to odpadov, ktoré tvoria obaly z plastov, papiera, kovových obalov a viacvrstvových kombinovaných materiálov, akými sú nápojové kartóny.
Výrobcovia a dovozcovia obalov, vrátane dovozcov balených výrobkov, neplatia od roku 2005 za obaly do Recyklačného fondu žiadny príspevok, ak sami alebo s pomocou tzv. oprávnenej organizácie zabezpečia zhodnotenie odpadov z obalov na úrovni limitov stanovených vládnym nariadením. Podľa týchto limitov by mali v roku 2012 výrobcovia a dovozcovia dávať zhodnocovať do 60 percent odpadov z obalov. "Tieto limity predstavujú minimálne zhodnotené množstvá, ktoré ukladá právny predpis a nie množstvá, za ktoré majú výrobcovia a dovozcovia niesť zodpovednosť. Považujeme za kľúčové, aby všetci výrobcovia a dovozcovia výrobkov a materiálov uvedených na trh v SR niesli zodpovednosť a platili príspevky za 100 % výrobkov uvedených na trh v SR. Alebo by niesli zodpovednosť a platili za tú časť do 100 percent, ktorej zhodnotenie nezabezpečia sami. Dnes to tak nie je a aj preto končí veľká časť triediteľných a zhodnotiteľných surovín na skládkach,“ vysvetlil predseda OZ CEPTA Daniel Lešinský. Dodal, že je tiež potrebné dôsledne dohliadať na to, aby povinné osoby platili zákonné príspevky do Recyklačného fondu a pri neplnení tejto povinnosti boli dôsledne sankcionované. CEPTA okrem zmien v legislatíve požaduje podrobiť Recyklačný fond nezávislej kontrole nakladania s financiami a výsledky takýchto pravidelných kontrol zverejňovať. "Je potrebné, aby rozdeľovanie financií z Recyklačného fondu bolo transparentné a na základe objektívnych kritérií," konštatuje Veverka.
Hlavným argumentom predstaviteľov priemyslu proti poplatkom do Recyklačného fondu je neúmerné zdraženie cien tovarov. "Analýzy však naznačujú zvýšenie cien výrobkov pre platenie za obalové materiály v rozsahu 0,5 až 1,5 percenta z ceny výrobku, pričom variácia ceny toho istého výrobku je u rôznych predajcov päť až štyridsať percent. Znamená to, že navýšenie ceny je u väčšiny tovarov nepodstatné," tvrdí Veverka. Dodáva, že CEPTA požaduje vypracovať odborné, verejne prístupné a nezávislé posúdenie navýšenia konečnej ceny tovarov pre príspevky na zber, separáciu a recykláciu. "Takýto materiál by mal byť podkladom pre objektívne rozhodovanie poslancov Národnej rady SR a prezidenta pri schvaľovaní odpadovej legislatívy," dodal Veverka.
SITA