Ceny nehnuteľností v decembri vzrástli prvýkrát od roku 2008

BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) - Počas posledného štvrťroka 2012 ceny nehnuteľností určených na bývanie vzrástli oproti tretiemu kvartálu o 0,6 %.


Zaujímavejšou je ale informácia, že vo štvrtom kvartáli 2012 prvýkrát od konca roka 2008 prišlo k medziročnému nárastu cien domov a bytov a to o 0,9 %.

Na konci uplynulého roka nás tak jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie vyšiel v priemere na 1 247 eur. Celoročný priemer za rok 2012 predstavoval 1 237 EUR za 1m2, čo bolo stále o - 1,1 % menej ako za rok 2011.

Aj napriek nárastu cien počas 2. polroka 2012, sa byty a domy predávajú v priemere o cca pätinu lacnejšie ako tesne pred vypuknutím krízy. Byty a domy sa tak dajú naďalej kúpiť za porovnateľné sumy ako pred piatimi rokmi, teda počas roka 2007.

Najdrahšie nehnuteľnosti boli aj naďalej v Bratislavskom kraji s priemernou minuloročnou cenou 1 661 EUR za 1m2. Naopak, obyvatelia Nitrianskeho regiónu sa stretávali vlani s najnižšími cenami, v priemere 612 EUR za 1m2.

Priemerná cena nehnuteľnosti bola za vlaňajší rok vyššia ako predvlani jedine v Žilinskom regióne, a aj to iba o 0,4 %. V tomto regióne zároveň zaznamenali ceny bytov a domov aj najvýraznejší medziročný nárast počas posledného štvrťroka 2012 a to o takmer štyri percentá. Najvýraznejší prepad priemerných cien nehnuteľností o - 5,5 % sa vlani dotkol Trenčianskeho kraja a v závere roka došlo v spomínanom regióne k medziročnému prepadu cien dokonca o - 6,6 %.


Bod zlomu?

Jedná sa teda nakoniec o bod zlomu, o ktorom sa rozpútala diskusia už pred tromi mesiacmi?

Nuž súčasný ekonomický vývoj v krajine a s ním súvisiaca vysoká miera nezamestnanosti zatiaľ nenaznačujú, že by v roku 2013 mali začať ceny nehnuteľností výraznejšie rásť. Aj naďalej sa preto prikláňame k scenáru stagnácie cien nehnuteľností.

Slováci nehnuteľnosti kupujú najmä preto, aby si zabezpečili vlastnú strechu nad hlavou.

Nájdu sa ale aj takí, ktorí kúpu nehnuteľnosti vnímajú ako investíciu s cieľom zabezpečiť si pravidelný príjem formou prenájmu alebo zisk jej výhodnejším predajom o niekoľko rokov.

Atraktivita predávanej nehnuteľnosti bude aj v roku 2013 závisieť od kombinácie viacerých faktorov, akými sú najmä cena, región, lokalita, veľkosť, vek či technický stav. Vo vzťahu ponuka - dopyt ale bude zohrávať dôležitú úlohu aj ekonomická situácia domácností, ktoré na kúpu bytu alebo domu pomýšľajú.


Najhoršia situácia je v Bratislavskom kraji

Ekonomická dostupnosť bývania sa síce v posledných rokoch zvyšovala, avšak iba v prípade tých, ktorí si prácu dokázali udržať a nezaznamenali ani pokles svojho platu.

V roku 2012 si priemerne zarábajúci Slovák zo svojho mesačného platu mohol dovoliť kúpiť približne 0,65 m2 bytu alebo domu, a teda dostupnosť bývania bola vzhľadom na klesajúce ceny nehnuteľností a nominálny rast platov o niečo vyššia ako v roku 2011.

Na druhej strane ale rozrastajúce sa rady na úradoch práce zapríčinili, že vlani na kúpu bytu mohlo pomýšľať menej Slovákov ako predvlani.

Najnižšia dostupnosť bývania je podľa tohto ukazovateľa v Bratislavskom kraji (podľa nášho odhadu 0,62 m2 z 1 priemerného hrubého platu) a najvyššia naopak v Nitrianskom kraji, kde si obyvateľ z jedného hrubého platu môže dovoliť kúpiť niečo cez jeden meter štvorcový nehnuteľnosti určenej na bývanie.

Pravdou ale je, že v Bratislavskom kraji, ktorý sa síce vyznačuje narastajúcou, ale stále najnižšou mierou nezamestnanosti, môže pomýšľať na kúpu bytu vyšší podiel ľudí ako v ostatných regiónoch SR, Nitriansky kraj nevynímajúc.

Rozhodovanie sa o kúpe bytu alebo domu môže urýchliť aj výška úrokovej sadzby na hypotekárnom úvere alebo na inom úvere na určenom na bývanie. Tak napríklad v novembri 2012 banky vo forme nových úverov na bývanie požičali obyvateľstvu 389 mil. eur a tento objem prevýšil aj tradične najsilnejšie mesiace roka, ktorými sú máj a jún.

Predpokladáme, že jednou z príčin mohla byť práve výška úrokovej sadzby, nakoľko tá bola najnižšia v porovnaní s úrovňami predchádzajúcich mesiacov roka.

Pravdou ale je, že nie každý nový úver smeroval na kúpu nového bývania alebo na jeho rekonštrukciu, ale klient si ním mohol výhodnejšie refinancovať iný už existujúci dlh. Bez úveru z banky sa dnes zaobíde už iba máloktorá kúpa nehnuteľnosti.

Aj napriek tomu patria Slováci aj naďalej medzi najmenej zadlžené národy a vo vlastnom ale s úverom žije približne každý dvanásty Slovák. V únii alebo v eurozóne pritom žije vo vlastnom dome alebo byte, avšak s hypotékou alebo úverom na bývanie, až takmer tretina ich obyvateľov.


Analýzu vypracovala analytička Poštovej banky Eva Sadovská.