Ceny elektriny pre domácnosti by po deregulácii mohli stúpnuť o 1,79 %

Bratislava 18. januára (TASR) - Regulované subjekty by zrejme maloobchodné ceny energetických komodít, elektriny a plynu, okamžite po deregulácii nezvýšili. "Napriek tomu, podstatná časť respondentov sa vyjadrila, že v krátkodobom horizonte by po deregulácii očakávala pre domácnosti zvýšenie koncovej ceny elektriny o 1,79 % a plynu o 2,16 %," vyplýva z prieskumu realizovaného medzi energetickými dodávateľmi analytickou spoločnosťou energy analytics, s. r. o.


"Nastavenie cenovej regulácie na Slovensku je však s využívaním funkcionalít inteligentných meracích systémov (IMS) v bežnom živote odberateľov v kategórii domácností nekompatibilné," zdôraznila v záveroch prieskumu spoločnosť.

"K téme vplyvu štátu v otázke koncových cien elektriny a plynu je potrebné položiť si otázku, či štát nemá k dispozícii aj efektívnejšie nástroje na kontrolu koncových cien energií, než je cenová regulácia. Tú si totiž nemožno zamieňať so sociálnou politikou, pretože podnikanie v energetike je taktiež podnikaním, ktorého zmyslom má byť okrem iného aj tvorba zisku. Vo všeobecnosti, štát by dokázal zásadným spôsobom ovplyvňovať účet bežnej domácnosti za elektrinu a plyn úpravou sadzby dane z pridanej hodnoty (DPH)."

Všeobecne možno podľa prieskumu konštatovať, že regulácia plní úlohu ochrany spotrebiteľa tam, kde neexistuje trh, respektíve kde pre objektívne ekonomické dôvody by bolo neefektívne trh vytvárať, napríklad v činnosti prevádzkovateľov energetických sústav a sietí.

Na cenovú reguláciu sa podľa energy analytics, s. r. o., tiež možno pozrieť aj cez tézu kontroly štátu nad koncovými cenami energií. Nie je potrebné pripomínať, že neodôvodnene vysoké koncové ceny by mali negatívny sociálny dopad na bežných spotrebiteľov. Súčasne si však treba položiť otázku, či všetky domácnosti reálne potrebujú ochranu formou cenovej regulácie a či nie je vhodné jednotlivé skupiny domácností kategorizovať, a to aj s ohľadom na budúce kritériá tzv. energetickej chudoby.

Do tretice, SR ako členský štát EÚ začala taktiež zavádzať do bežnej praxe IMS. Technické funkcie inteligentných elektromerov pri správnom nastavení obchodných a iných pravidiel by mali bežných spotrebiteľov motivovať viac sa zaujímať o svoj koncový účet za dodávku energie. Ekonomicky motivované spotrebiteľské správanie by malo pomáhať aj elektroenergetickému systému ako takému, a to nielen pri udržiavaní výkonovej rovnováhy, ale aj pri presúvaní spotreby mimo špičkových odberov.

Cenová regulácia dodávky elektriny a zemného plynu zraniteľným odberateľom bola legislatívne zavedená prijatím zákona o regulácii v sieťových odvetviach. Podľa zákona je zraniteľným odberateľom odberateľ elektriny v domácnosti, odberateľ plynu v domácnosti a malý podnik. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) reguluje dodávky elektriny a plynu najmä prostredníctvom metódy cenového stropu, teda stanovuje maximálnu výšku ceny dodávky, ktorá obsahuje okrem pokrytia nákladov aj maximálnu výšku zisku dodávateľov.

Energy analytics, s. r. o., vykonala prieskum formou elektronického dotazníka v období od 15. do 22. decembra 2015 u dodávateľov podnikajúcich v činnostiach dodávky elektriny a/alebo plynu zraniteľným odberateľom (domácnostiam a malým podnikom) na témy spojené s cenovou reguláciou činnosti dodávky a prípadnej deregulácie. Oslovení boli všetci relevantní dodávatelia daných komodít regulovaným segmentom zákazníkov, konkrétne všetci dominantní dodávatelia a ďalšie vybrané subjekty.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR