Centrálne kúrenie je ekologickejšie ako malé domové kotolne

BRATISLAVA 14. novembra (WBN/PR) - Horúci radiátor a teplá voda je štandardom a samozrejmosťou v bytových domoch na Slovensku. Kým vo svete rozmýšľajú ako centrálne zásobovať teplom obytné a polyfunkčné domy v historických centrách a na sídliskách, kde nemajú vybudované horúcovody, na Slovensku sme svedkami odpájania objektov a budovania najmä panelákových, malých domových kotolní na plyn. Centrálne zásobovanie je pritom oveľa ekologickejšie a z dlhodobého hľadiska lacnejšie, ako malé domové kotolne.


Bratislavská teplárenská spoločnosť (BAT), ktorá je najväčším výrobcom a dodávateľom tepla pre bratislavské domácnosti a inštitúcie zverejňuje na svojej internetovej stránke emisné protokoly v hodinových intervaloch. Výrobcovia tepla musia spĺňať najprísnejšie ekologické kritériá.

„Nová ozdoba panelákov - lesklé, oceľové komíny pripevnené na panelákoch produkujú emisie, ktoré znečisťujú ovzdušie sídlisk. Je preto zaujímavé, že mestá sa snažia znižovať emisie, organizujú dni bez automobilov v mestách, ale zároveň povoľujú stavbu malých domových kotolní, ktoré produkujú smog priamo na sídliskách. Okrem znečisťovania prostredia, neporovnateľnej bezpečnosti obyvateľov je spochybniteľná aj regulácia cien zemného plynu pre takéto veľkosti zdrojov. Naše zdroje tepla sú umiestnené v okrajových častiach mesta a emisie sú prísne kontrolované ministerstvom životného prostredia a následne aj Európskou úniou. Chýba celospoločenská diskusia na túto tému,“ povedal Vladimír Raček, riaditeľ Bratislavskej teplárenskej spoločnosti.

Na Slovensku sa pomerne často diskutuje o výhodách či nevýhodách centralizovaného zásobovania teplom v porovnaní s využívaním a budovaním vlastných plynových kotolní. Hlavným porovnávacím kritériom pre občanov je najmä cena za 1 kWh, čo však môže viesť k skreslenému výsledku. Na získanie reálneho posúdenia vhodnosti jednotlivých možností treba zvážiť viaceré aspekty. Myslieť treba najmä na to, že:

• odpojením od CZT sa automaticky nezníži spotreba tepla a náklady majiteľov bytov na teplo;

• v rámci CZT možno dosiahnuť značné úspory pri odbere a platbách za teplo, a to vyregulovaním systému vykurovania, zateplením domu a výmenou okien a dverí. Tieto opatrenia by sa mali realizovať pred vybudovaním vlastnej kotolne. Ak by sa k zatepleniu pristúpilo po výstavbe kotolne, bude kotolňa pravdepodobne predimenzovaná, čo podstatne zvýši náklady na teplo;

• pri kalkulovaní ceny tepla získaného z vlastnej domovej kotolne a času návratnosti treba rátať nielen s cenou samotného vykurovacieho média (napríklad zemného plynu), ale aj s ostatnými nákladmi (s cenou vody a elektrickej energie využívanej pri vykurovaní, nákladmi na údržbu, kontrolu a obsluhu kotla, nákladmi na úhradu nového kotla vrátane úrokov z úveru, poplatkom za odpojenie od CZT atď.);

• o vlastnú kotolňu sa musí jej prevádzkovateľ starať v zmysle príslušnej legislatívy (zákona č. 99/2007 Z. z., ktorý dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike, ako aj zákona č. 17/2007 Z. z. o pravidelnej kontrole kotlov, vykurovacích sústav a klimatizačných systémov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V prípade pripojenia sa do systému CZT sa povinnosti prenášajú na dodávateľa, na ktorého sa vzťahuje zákon o tepelnej energetike č. 657/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov. Významným faktorom je aj to, že pri vlastnej kotolni chýba v prípade poruchy kotla záložný kotol.

Bratislavská teplárenská spoločnosť, ktorá vyrába a distribuuje teplo pre mestské časti Dúbravka, Karlova Ves, Staré mesto, Nové mesto a Ružinov garantuje svojim zákazníkom ekologickú výrobu a dodávku tepla za prijateľnú cenu, a zároveň komfort, komplexné služby a bezpečnosť. Centrálne zásobovanie teplom je tak z dlhodobého hľadiska efektívnejšie.