|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
24. júla 2012
Centrá voľného času nerobia biznis s deťmi, tvrdí asociácia
Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR (ASŠŠZS) odmieta zavádzajúce informácie o centrách voľného času (CVČ), ktoré na pondelkovom brífingu prezentoval minister školstva Dušan ...
Zdieľať
BRATISLAVA 24. júla (WEBNOVINY) - Asociácia súkromných škôl a školských zariadení SR (ASŠŠZS) odmieta zavádzajúce informácie o centrách voľného času (CVČ), ktoré na pondelkovom brífingu prezentoval minister školstva Dušan Čaplovič.
Ten nazval súčasný systém fungovania CVČ biznisom s deťmi.
"Proti takýmto tvrdeniam o viac ako 450 školských zariadeniach, ktoré sa dlhé roky odborne, s nasadením a poctivo venujú práci s deťmi nielen cez školský rok, ale aj cez prázdniny, sa musíme dôrazne ohradiť," uvádza vo svojom vyhlásení ASŠŠZS.
Centrá voľného času organizujú pre viac ako 200-tisíc slovenských detí každodenné aktivity – krúžky, tábory, kurzy a prázdninové pobyty.
Prezidentka ASŠŠZS Saskia Repčíková pripomína, že pred založením musia preukázať materiálovú, priestorovú a odbornú vybavenosť, kvalifikovaných pedagógov, zodpovedajúci výchovný program a chuť a ochotu pracovať s deťmi vo voľnom čase.
Centrá dostávajú len zlomok dotácií
O čiastke 192 eur na ročnú činnosť detí v centre, o ktorej hovorí minister Čaplovič, môžu mnohé CVČ len snívať. Štát síce dotáciu posiela samosprávam, no tie zákon nezaväzuje vyplácať financie poskytovateľom v plnej výške.
Obce tak môžu časť týchto peňazí použiť na budovanie chodníkov, opravu budov či splatenie svojich dlhov. O výške príspevku pre CVČ rozhodujú mestské a obecné zastupiteľstvá.
"V Plaveckom Štvrtku to bolo 35 eur ročne, v Martine necelých 100 eur, v Ružomberku 78 eur a v Košickom, Trnavskom a Trenčianskom kraji menej ako 50 eur na dieťa ročne," konštatuje Repčíková.
Ako dodala, napriek týmto minimálnym prostriedkom z rozpočtov obcí, miest a VÚC centrá fungujú, získavajú prostriedky z iných zdrojov, vzdelávacie poukazy, alebo zapájajú dobrovoľníkov.
ASŠŠZS odmieta aj kriminalizovanie centier voľného času a obviňovanie z podvodov. "Neexistujú nijaké rozhodnutia súdu o porušení zákona, nijaké vyšetrovanie či dôkazy o tom, že by centrá voľného času pridelené prostriedky zneužívali," hovorí Repčíková.
Opatrenia diskriminujú deti
Zákon podľa nej veľmi prísne určuje, na čo môžu byť zverené prostriedky použité. Asociácia súhlasí, že zmena legislatívy je potrebná, ale nie v podobe, v akej potrestá zodpovedné CVČ.
Navrhované opatrenia, o ktorých na aktuálnej schôdzi v prvom čítaní rozhodne parlament, podľa ASŠŠZS diskriminujú deti z rôznych regiónov a stanovením veku porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania.
"Pre vyriešenie situácie by stačilo v zákone upraviť, aby sa dieťa mohlo prihlásiť len do jedeného CVČ (či už je to obecné, súkromné, cirkevné) a len v rámci okresu, v ktorom býva, s povinnosťou CVČ poskytnúť v rámci zverených prostriedkov najmenej 60 hodín pravidelnej záujmovej činnosti," uvádza Repčíková.
Na základe navrhovanej novely na záujmové krúžky v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti by mali od budúceho roka dostávať peniaze obce, kde má dieťa trvalý pobyt, a nie tie, ktoré ponúkajú záujmové činnosti pre dieťa.
Z dvesto obcí bude viac ako dvetisíc
ASŠŠZS upozorňuje, že ak doteraz prichádzali peniaze za deťmi do 200 miest a obcí, v ktorých fungovalo 455 voľnočasových školských zariadení, po novom peniaze natečú do rozpočtov viac ako 2400 obcí, kde nebude mať ministerstvo nijakú možnosť overiť, či boli použité na financovanie školských zariadení, zaradených do jeho siete.
Zo zákona o financovaní totiž vypadlo aj štatistické vykazovanie počtu detí, a tak sa ministerstvo ani len nedozvie, koľko detí vlastne chodí do jeho sieťových zariadení.
"Deti sa tak namiesto v záujmových krúžkoch ocitnú opäť na ulici; dvere množstva centier, v ktorých zmysluplne trávili svoj čas, zostanú pre ne od nového školského roka zatvorené," dodala ASŠŠZS.
Ten nazval súčasný systém fungovania CVČ biznisom s deťmi.
"Proti takýmto tvrdeniam o viac ako 450 školských zariadeniach, ktoré sa dlhé roky odborne, s nasadením a poctivo venujú práci s deťmi nielen cez školský rok, ale aj cez prázdniny, sa musíme dôrazne ohradiť," uvádza vo svojom vyhlásení ASŠŠZS.
Centrá voľného času organizujú pre viac ako 200-tisíc slovenských detí každodenné aktivity – krúžky, tábory, kurzy a prázdninové pobyty.
Prezidentka ASŠŠZS Saskia Repčíková pripomína, že pred založením musia preukázať materiálovú, priestorovú a odbornú vybavenosť, kvalifikovaných pedagógov, zodpovedajúci výchovný program a chuť a ochotu pracovať s deťmi vo voľnom čase.
Centrá dostávajú len zlomok dotácií
O čiastke 192 eur na ročnú činnosť detí v centre, o ktorej hovorí minister Čaplovič, môžu mnohé CVČ len snívať. Štát síce dotáciu posiela samosprávam, no tie zákon nezaväzuje vyplácať financie poskytovateľom v plnej výške.
Obce tak môžu časť týchto peňazí použiť na budovanie chodníkov, opravu budov či splatenie svojich dlhov. O výške príspevku pre CVČ rozhodujú mestské a obecné zastupiteľstvá.
"V Plaveckom Štvrtku to bolo 35 eur ročne, v Martine necelých 100 eur, v Ružomberku 78 eur a v Košickom, Trnavskom a Trenčianskom kraji menej ako 50 eur na dieťa ročne," konštatuje Repčíková.
Ako dodala, napriek týmto minimálnym prostriedkom z rozpočtov obcí, miest a VÚC centrá fungujú, získavajú prostriedky z iných zdrojov, vzdelávacie poukazy, alebo zapájajú dobrovoľníkov.
ASŠŠZS odmieta aj kriminalizovanie centier voľného času a obviňovanie z podvodov. "Neexistujú nijaké rozhodnutia súdu o porušení zákona, nijaké vyšetrovanie či dôkazy o tom, že by centrá voľného času pridelené prostriedky zneužívali," hovorí Repčíková.
Opatrenia diskriminujú deti
Zákon podľa nej veľmi prísne určuje, na čo môžu byť zverené prostriedky použité. Asociácia súhlasí, že zmena legislatívy je potrebná, ale nie v podobe, v akej potrestá zodpovedné CVČ.
Navrhované opatrenia, o ktorých na aktuálnej schôdzi v prvom čítaní rozhodne parlament, podľa ASŠŠZS diskriminujú deti z rôznych regiónov a stanovením veku porušujú zásadu rovnakého zaobchádzania.
"Pre vyriešenie situácie by stačilo v zákone upraviť, aby sa dieťa mohlo prihlásiť len do jedeného CVČ (či už je to obecné, súkromné, cirkevné) a len v rámci okresu, v ktorom býva, s povinnosťou CVČ poskytnúť v rámci zverených prostriedkov najmenej 60 hodín pravidelnej záujmovej činnosti," uvádza Repčíková.
Na základe navrhovanej novely na záujmové krúžky v centrách voľného času a školských strediskách záujmovej činnosti by mali od budúceho roka dostávať peniaze obce, kde má dieťa trvalý pobyt, a nie tie, ktoré ponúkajú záujmové činnosti pre dieťa.
Z dvesto obcí bude viac ako dvetisíc
ASŠŠZS upozorňuje, že ak doteraz prichádzali peniaze za deťmi do 200 miest a obcí, v ktorých fungovalo 455 voľnočasových školských zariadení, po novom peniaze natečú do rozpočtov viac ako 2400 obcí, kde nebude mať ministerstvo nijakú možnosť overiť, či boli použité na financovanie školských zariadení, zaradených do jeho siete.
Zo zákona o financovaní totiž vypadlo aj štatistické vykazovanie počtu detí, a tak sa ministerstvo ani len nedozvie, koľko detí vlastne chodí do jeho sieťových zariadení.
"Deti sa tak namiesto v záujmových krúžkoch ocitnú opäť na ulici; dvere množstva centier, v ktorých zmysluplne trávili svoj čas, zostanú pre ne od nového školského roka zatvorené," dodala ASŠŠZS.
Centrá voľného času nerobia biznis s deťmi, tvrdí asociácia - diskusné fórum čitateľov