|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Štvrtok 21.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Elvíra
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
16. novembra 2005
Cena za architektúru M. Marcinkovi
Laureátom Ceny Emila Belluša za celoživotné dielo v oblasti architektúry - každý rok ju udeľuje Spolok architektov Slovenska - sa dnes stane známy architekt Marián Marcinka.
Zdieľať
Jeho tvorba sa sústreďuje hlavne na oblasť školských stavieb, stavieb pre vedu a výskum a na kultúrne stavby, ale aj na obnovu pamiatkových budov.
Z obdobia, keď pôsobil v bratislavskom Stavoprojekte, pochádzajú školy v Harichovciach, Bošáci či Jure nad Hronom.
K najznámejším však patrí jednoznačne Základná škola v Bratislave-Prievoze, ktorá sa stala reprezentatívnou stavbou slovenskej architektúry 60. rokov minulého storočia. Marcinka stál aj pri zakladaní Ústavu pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych stavieb, kde pôsobil ako riaditeľ. Za jeho éry bol postavený napríklad Študentský domov Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline.
Marcinka bol aj pri navrhovaní riešenia, ako rekonštruovať a dobudovať areál Slovenskej akadémie vied v Bratislave na Patrónke. Sám je autorom napríklad budovy ústredia SAV, Ústavu experimentálnej chirurgie, virologického ústavu, ale i ďalších. Od roku 1993, odkedy pracuje vo svojom súkromnom ateliéri, sa podieľal na obnove Divadla J.G. Tajovského vo Zvolene, na prestavbe Grassalkovichovho paláca v Bratislave na stále sídlo prezidenta a na mnohých iných dielach. Dovedna realizoval okolo 60 budov a interiérov.
K najznámejším však patrí jednoznačne Základná škola v Bratislave-Prievoze, ktorá sa stala reprezentatívnou stavbou slovenskej architektúry 60. rokov minulého storočia. Marcinka stál aj pri zakladaní Ústavu pre vývoj a projektovanie školských a kultúrnych stavieb, kde pôsobil ako riaditeľ. Za jeho éry bol postavený napríklad Študentský domov Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline.
Marcinka bol aj pri navrhovaní riešenia, ako rekonštruovať a dobudovať areál Slovenskej akadémie vied v Bratislave na Patrónke. Sám je autorom napríklad budovy ústredia SAV, Ústavu experimentálnej chirurgie, virologického ústavu, ale i ďalších. Od roku 1993, odkedy pracuje vo svojom súkromnom ateliéri, sa podieľal na obnove Divadla J.G. Tajovského vo Zvolene, na prestavbe Grassalkovichovho paláca v Bratislave na stále sídlo prezidenta a na mnohých iných dielach. Dovedna realizoval okolo 60 budov a interiérov.
(bš)